všetko volá: ,,Duša krič!"
V temnote vresky kovu
hrajú pieseň celkom novú.
Jasavo vítajú ťa pútnik sprostý,
majú jeden zákon vskutku prostý:
,,Niet cesty von!"
,,Dovoľ mi, nech sa predstavím,
a krv v žilách tvojich zastavím.
Volajú ma Smrť či Temný Pán,
so mnou, bezo mňa stále si sám.
Pozri na mňa, zmrzačená tvár,
žiadne telo, šialených očí pár.
Už vieš kto som?
Pripomeniem ti zopár chvíľ,
dnes vzdialených na tisíc míľ.
Čas, keď tvoje činy dýku do rúk vzali,
utrpenie dušiam ľudským spoznať dali.
Zničil si im mier a lásku všetku,
ich myšlienky priviedol do zmätku.
Som tvoj hriech!
Už ta, na zemi mne si slúžil,
po horkosti zla si verne túžil.
Boh sa po ťažkom boji tvojej duše vzdal,
a ty si jeho plač a slzy vôbec nevnímal.
A teraz počuj môj hlas,
dnes, zajtra, znova a zas.
Mrazivý smiech!
Miloval ťa, bol si Božím dieťaťom,
dnes pekla stal si sa mláďaťom.
Boh kričal od bolesti keď uznával tvoju vinu,
no ver, tu ťa jeho láska a pokoj ozaj minú.
Nože, nestoj predo dvermi, poď dnu,
nech uzrieš tú temnú večnú tmu.
Nech znie tvoj plač!
Kamže bežíš, a či strach máš?
Ver mi, darmo vdiaľ utekáš.
čaká ťa temnota čo pohlcuje na večnosť,
jedinou nádejou je ti Božia láskavosť.
Nádej, keď tvoje srdce pred Ním pokľakne,
áno človeku, keď ti to konečne docvakne.
Konať dobro znova ráč!"
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár