Ležiac na posteli a v spánku moci
Ukradla som si chvíľu bez snenia
Zo strachu z denného mučenia.
Sny moje sa stali také krásne,
Pero - básnik píše o nich básne
No ako čas plynie tak všetko sa mení
Už aj anjel je strašný vo svojom znení.
O jednom mužovi vždy sa mi prisní
Povedzme, je tvor milostných piesní.
Zdá sa ti, priateľu, čo naň moje srdce má?
Veď jeho úloha, zdá sa byť tak nevinná.
Je anjelom táto osoba, že má chráni?
Nie, je diablom, čo ochotne ma raní
Čo dušu moju prebodne dýkou odmietnutia
Čo všetku moju nádej vrhne do zabudnutia.
Pravda, srdce moje zaľúbilo sa do zrady
Lásku tú žiaľ ani pomsta nenahradí.
Mužovi však moje srdce ľahostajné je
A tak aspoň v snoch láska naša znie.
Tam on patrí mne a ja patrím jemu,
Tam srdce patrí tomu úprimnému.
Aspoň tam, smiem bez viny cítiť dotyk jeho
Môjho milovaného, môjho diabla anjelskeho.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár