Prípad č. 1) Človek, ktorého som zvykla volať bratom. Nemám súrodencov a vždy som potrebovala mať niekoho pri sebe. Našla som jeho. Vďaka nášmu priateľstvu, som ho vytiahla z chľastu, drôg a cigariet. Priviedla som ho do spoločenstva, kde našiel svoje terajšie dievča. Bol najdôležitejším človekom v mojom živote. Kým sa nezačalo všetko meniť. Ale áno, ostali sme priateľmi a jeho meno bolo vyryté hlboko v mojom srdci.
Prípad č.2) Poznám ho od detstva. Nikdy si ma nevšímal, no ako sa začali mládežnícke stretká, zoznámili sme sa bližšie. Rozumeli sme si od začiatku. Lenže chlapec nevedel čo so svojím srdcom. Popravde ktorej ho dať. Stála som pri ňom, asi ako trpezlivý psík. Ublížil, vybodol sa na mňa a ja som odpustila. Áno, tomuto scenáru som bola dlho verná, než sa jeho správanie nezmenilo zo dňa na deň. Verte či nie, jeho "ahoj Krepka" mi skutočne raz za týždeň nestačilo.
Prípad č.3) Bratranec vyššie uvedeného pacienta. Zoznámili sme sa vďaka nemu, asi pred dvoma rokmi. Problém: prvý deň čo ma videl, zamiloval sa do mňa (príčina bude zrejme veľmi zlý zrak alebo psychický stav). A ten ďalší? Že býva v našej susednej bratskej krajine. Písali sme si dlhšiu dobu. Bola som jeho bútľavou vŕbou (občas mám pocit, že nič iné ani robiť neviem). Vždy som sa mu snažila pomôcť a trpezlivo som znášala to, ako tvrdí, že som celý jeho svet. Zaujímavé však bolo, že únikom z tohoto sveta mu bol chľast s pochybnými kamarátmi. Samozrejme, že som mu vždy povedala svoj názor na vec. Ale i tak sa v našej konverzácii striedali tri obdobia. "Si celý môj svet!" , "Keď mi sedela na kolenách ... Nevieš čo robí jej podprsenka v mojej košeli?" a "Prepáč, urobil som to zase. Odpusť mi a už sa to nestane." A ja? Kto ma pozná, vie, že kto klope na dvere môjho srdca, ja poslušne (ako vrcholný debil) otvorím aj na tisíci krát.
Dnes sa všetci traja rozhodli, tie drobnosti čo som pre nich robila odplatiť. Nie, nechcem nič za to, že som sa im snažila pomôcť. Aj oni tu boli pre mňa, jediné čo som chcela je priateľstvo. Aspoň nejaké milé ďakujem alebo niečo podobné. Ale áno, chlapci, rozhodne vám tlieskam so slzami v očiach. Dokázali ste pár debilnými slovami, aj keď som vás prosila a kričala po vás nech prestanete, moje srdce navždy zavrieť na tisíc zámok. Titánové dvere pristáli v zárubni, kľučka cvakla a ja už neotvorím.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
fylo
18. 7.júla 2012 22:09
..ktovie dokedy vydržíš neotvárať
Napíš svoj komentár