Žiaľ a smútok sa do jedného zliali.
Vraj sám dokážeš byť silný ako strom,
Chýbajúci slastný a vlastný dom.
Sám ako topole stojace v rade,
Pritom stále len stojíš sám v sade.
Celý mesiac ti to trvalo,
Aby sa všetko takto udialo.
Hodnoty blčiace v rodnom meste,
Tváre a úsmevy stojace v ceste.
Istota, bezpečie v zlej chvíli po ruke,
Bolesť a strasť- načiahni sa po kľuke.
Otvor dvere a dovnútra nazri,
Dívaj sa, usmej sa.
Si doma! Neboj sa, pozri!
Počuť vŕzganie dverí a výkrik radostí..
Vidím sladkú vôňu,
Cítim ľudí- mamu moju.
Počujem šepot perín všade vôkol,
Dotýkam sa známych hlasov, sú ako letiaci sokol.
Som doma! Povieš si po dlhom odlúčení,
Slzy do očí sa iba rinú, som vyliečený!
Prázdnota novoty stratila sa okamžite,
Pozeráš kedy sa to skončí a ako ostražite.
Nikdy nevieš, kde a čo dobré na Teba čaká,
Odmena za snahu býva vždy...a aká!
Len si treba rozmyslieť,
s kým, ako, kedy a čo všetko chcieť....
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár