ja strácam ľudskú reč.
Komunikujem len mojimi slzami.
Plávam medzi nebezpečnými vlnami.
Na oko len žijem,
priveľa pijem.
Žiaľ, smútok a strasť,
Premeniť chcem!
Na veselie, radosť a slasť!
No nijako sa nehýbem...
Zmizol si ako gáfor, tak náhle.
Asi si mal priveľmi naponáhle.
Prečo mi nič nepovedal?
Nikdy sa nikomu nespovedal...
Chýba mi stále viac a viac,
prizerám sa stále neveriac...
Každú sekundu dňa,
pozerám sa do ohňa.
Oheň čo v pekle horí,
a moju dušu pomaly morí...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár