Nikdy som nechápala prečo sa mi tak páčil. Tri, tri dlhé občas veselé, občas smutné roky som ho mala doslova plnú hlavu! Počkať, mala alebo stále mám...
Hlavu som mala plnú iných vecí, komplikovaných a nie veľmi pekných a preto som si myslela že on už v mojej hlave dávno „nestraší.“ Mýlila som sa. Stačil jeden pohľad, jeden pozdrav, jedna sekunda v ktorej som zbadala jeho siluetu a známu ležérnu chôdzu. Bola som presne tam, kde som byť nechcela.
Autobusová zástavka- miesto kde sa stretáva veľké množstvo ľudí. Jedni s cieľom dostať sa čo najskôr domov, druhí si zapáliť cigaretu, tretí si niečo kúpiť v novinovom stánku ale veľa ľudí popri zástavke len prechádza a to sa mi stalo osudným.
S kamarátkou sme stáli na zástavke a preberali celkom bežné veci, keďže sa blížili Vianoce boli to zrejme vianočné darčeky kupované na poslednú chvíľu. Celkom bežný rozhovor, otočila som sa a...
-„Ahojte.“- obočie zdvihnuté, oči sa mu leskli a vlasy mal ako obyčajne strapaté. Nechápala som to, toľko krát som myslela že ho stretnem. A teraz? Prečo teraz? Všetky tie pocity a spomienky sa vynorili na povrch mojej mysle. Akoby stratili váhu, ktorá ich ťahala ku dnu. Spomienky akoby sa zmenili na prášok a posypali moju myseľ. Nie posypali ale obsypali! Pocity, ktoré boli schované vyše pol roka kdesi v hĺbke môjho Ja boli razom späť.
-„Ahoj.“- povedala som nejako automaticky a moja kamarátka? Ani ho nestihla pozdraviť bola zaskočená tým že ten človek vôbec ešte existuje!
-„Ten inak opeknel!“- vyhŕkla na jeden dych, kým on bol stále len zopár krokov od nás. Avšak vzďaľoval sa. Ja som z neho nespúšťala oči. A obdivovala ho...
Bol Silvester! Oslava konca roka a ja s mojou partiou skvelých ľudí som bola v meste. Kopec ľudí na malom priestore(námestí), všade ráchali delobuchy. Dosť nás to otravovalo a tak sme sa rozhodli odísť na menej rušné miesto. V podstate nám bolo jedno kde budeme, hlavne že spolu. Skupinka asi pätnástich ľudí sa pohybovala mestom s vianočnou výzdobou, veď do pol noci zvyšovala ešte hodina a pol, keď sa bude blížiť Nový rok presunú sa späť do centra diania. Všetci sa smiali a zhovárali. Ja som kráčala na čele a zhovárala som sa tiež. Došlo mi že mám rozviazanú šnúrku na mojej trekovej topánke, ktorú som z duše neznášala! A tak som si sadla na najbližšiu kruhovú lavičku, ktorých je v našom malom meste požehnane! Celá skupina prešla okolo mňa a sadli si na kruhovú lavičku tiež, len nie vedľa mňa. Ja som ostala na lavičke sama. Zrazu som videla niečie nohy, zdvihla som zrak a videla ten typický úškrn!
-„Ahoj!“- ani sa nezastavil pokračoval v ceste na druhú lavičku a rovno sa aj usadil. Ja som len nemohla uveriť vlastným očiam, ako je do pekla možné že sme sa práve TU a TERAZ mohli stretnúť! Je tu toľko ľudí...
Ďalej som radšej ani nepremýšľala, moja úloha nateraz bola zaviazať si tie ohavné topánky a to sa mi ani trochu nedarilo! Znovu bolo počuť krik, smiech a rozhovory ľudí, jeho som však nepočula. A znovu tie nohy!
-„Hej!“- nič som neodpovedala iba som zdvihla zrak.
-„Tebe sa páčim?“- povedal znovu s úškrnom! Srdce mi začalo búchať a dosť ma to zaskočilo, nikdy som nebola na takúto otázku pripravená. Mala som dve možnosti klamať alebo povedať pravdu. Tou pravdou by som sa zakopala úplne- vysmial by ma, to mi bolo jasné. Musela som klamať...alebo aspoň odvrátiť tému...
-„Prečo sa to pýtaš?“- snažila som vyzerať čo najpresvedčivejšie.
-„Tak.“- odsekol.
-„Tak? Asi ti to len tak nenapadlo...“- musela som ten útok nejako odvrátiť!
-„Nie.“- počula som ruch a videla len ešte stále smejúcich kamarátov sediacich na lavičke. Všetko okolo mňa sa točilo a zrazu!
Strhla som sa! UF, to bol len sen. Vďaka Bohu! Ten chalan by ma normálne odhalil...
Pravda bola taká že silvestrovská noc bola už dávno za mnou.
-„Tento rok nájdeš svoje šťastie!“- hovorí mi pri raňajkách sestra, ktorá drží v ruke ženský magazín s extra prílohou- horoskopy! Ach, horoskopy! Taká hlúposť, veľmi rada by som tomu verila ale z toho som už vyrástla. Aj keď možno by to šťastie mohol byť on! Á, nie čo to trepem! Ukončila som svoje premýšľanie a zahryzla do sladkého rožku, ktorý som mala na raňajky v ten deň.
P.S.: všetky postavy v tomto príbehu sú vymyslené
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
kissmeplease
3. 1.januára 2010 13:53
presne také niečo som prežívala.. našťastie.. v minulom čase
2
koniec s horoskopom a sladkym rozkom... uuuzas!!! Zas a znova som si od teba precitala nieco dost dobre!!!
Napíš svoj komentár