Dnes je piatok. Mali by sme mať telocvik a ísť plávať do školského bazéna. Plávať viem takže s tým nebude problém. Jediné čo mi vadí je to že budeme mať telocvik spojený s chlapcami.
„Mika! Mika! Poď sa prezliecť už aj tak meškáme“ Melany na mňa kričala a stála pred dverami šatní. Hanbila som sa. Nepopierala som to. Vbehla som do šatne kde bolo plno nahých dievčat a rýchlo sa prezliekla. Omotala som si okolo seba uterák aby som zakryla čo najväčšiu časť môjho tela, pretože som sa nikdy rada neukazovala.
„Mika. Uterák je zakázané brať do plaveckej miestnosti, budeš mať len zbitočné problémy.“ Melany už zo mňa silou ťahala uterák. Zo začiatku som sa bránila ale uvedomila som si že je to zbytočné, tak som sa vzdala. Všetky dievčatá začali smerovať k bazénu ktorý bol na konci dlhej chodby. Melany ma postrčila pred seba aby som neušla a ja som kráčala ako kačička na vlastnú popravu. Vyšli sme rovno pred bazén pred ktorý sa všetky dievčatá zoradili vedľa seba. Chlapci stáli na opačnej strane. Rýchlim pohľadom som prešla po všetkých študentoch a zistila som že ani jeden sa nehanbí tak moc ako ja.
„Sme tu dúfam všetci.“ Učiteľ telocviku začal kričať na celú plaveckú miestnosť aby ho všetci počuli. „Dnes budeme mať len malú rozcvičku čo sa týka plávania. Žiaci ktorý plávajú slabšie alebo nevedia plávať sa zoradia na koniec bazénu kde má voda výšku 1.5m. Ostatný sa zoradia na druhý koniec. Tým slabším budú pomáhať žiaci plaveckého klubu, a tých ostatných budem mať pod dozorom JA.“ Učiteľ nemal na sebe plavky takže mi bolo jasné že sa na nás bude dívať z vrchu. „Prosím začnite.“ Zapískal na píšťalku a žiaci sa začali pomaly rozdeľovali na 2 skupiny a skákať do vody.
Odobrala som sa k prvej skupine kde boli tí slabší pretože som si nebola istá vlastnými plaveckými schopnosťami. Sadla som si na kraj bazéna a zošmykla sa do vody. Voda bola príjemná, teplá. Urobila som si malú rozcvičku a čakala čo bude. Stála som tam a končekmi prstov sa dotýkala hladiny. Zrazu ma niečo chytilo zo zadu za ruku. Zľakla som sa tak som sa chcela prudko otočiť ale cítila som že si niekto položil hlavu na moje plece. „Už sme sa dlho nevideli.“ Zašepkal mi do ucha a ja som pri prvej slabike vedela kto to je.
„Čo to robíš? Kto si? Prečo sa ma dotýkaš!“ Odskočila som sa preč a nohami odstrčila neznámu osobu za sebou. Pri tom odstrčení som neudržala rovnováhu a padla do predu. Rýchlo som sa postavila a pozrela kto to bol. Hladina vody sa hýbala a ja som nič nevidela.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
chibiorange
21. 11.novembra 2010 07:35
a bol aj druhy peknee
Napíš svoj komentár