Is it OK to be gay?

Neviem, či to je len mojím zdaním, ale mám pocit že v poslednej dobe sa zovšadiaľ valia hádky (a niekedy aj diskusie) o homosexuáloch. Keďže nemám televíziu, nepočúvam rádio, von sotva chodím a noviny vidím len keď sa na stránke istého denníka prihlasujem na svoj e-mail, môže niekto tvrdiť, že sa ku mne dostáva len to, čo chcem, alebo je to len náhoda.
Alebo aj nie.

Mám známych, ktorí majú kopu známych homosexuálov, no doteraz som osobne nijakého nepoznal (respektíve možno poznal, ale nevedel som o tom, možno stále ani neviem). Až nedávno som sa s niekoľkými zoznámil.
Nechcem písať o tom stretnutí, pretože to bolo zoznámenie ako každé iné a nebola to pre mňa žiadna úžasne špecifická udalosť. Ale prvýkrát som musel o tejto veci popremýšľať a zaujať nejaké stanovisko.



Nebojte sa, takýto názor nezdieľam. Ale zaráža ma, že ľudia, ktorí sa inak odvolávajú na veci ako morálka, úcta, pokora a odpustenie, majú zrazu voči niektorým ľuďom tak vyhranený postoj. Ale beriem to tak - sú medzi nami rasisti, sú medzi nami nacisti, sú medzi nami antisemiti a sú medzi nami takíto ľudia. A mnohí z menovaných sú zároveň klamári. Akože klamú sami seba.

Jeden známy mi nedávno medzi rečou (hovoriac o úplne inej téme ale náhodou sa zľahka dotknúc homosexuálov) povedal:
"Chápem, že niektorí za to nemôžu, no ale mali by s tým niečo robiť."
V prvom rade - niektorí za to nemôžu. Akože väčšina áno?
"Sorry, keď mi dávali na výber, či ma celý život budú priťahovať muži alebo ženy, ja som si poriadne neprečítal otázku a blbo som zakrúžkoval. Je to moja chyba."
Tak to asi nefunguje, však?
Druhá vec - mali by s tým niečo robiť. Viem si to predstaviť.

"Ahoj Caleban, ja som lezba, ale chcem s tým niečo urobiť. Skúsime sex?"
"Nech sa páči."
...
"Tak, aké to bolo?"
"Odporné, je mi z toho zle."
"A pomohlo to aspoň?"
"Neviem, asi nie."
"Tak skúsme ešte raz."
...
Áno, priznám sa, to by sa mi celkom páčilo.



Na otázke homosexuality mi vadí jediné - argumentácia odporcov. Ja ako človek pohybujúci sa vo vedeckých kruhoch a často sa riadiaci zásadami logiky jednoducho zúrim, keď počujem/vidím tie "úžasné" asociácie.
Napríklad dotyčný známy sa ma sériou otázok snažil doviesť k tomu, aby som uznal, že homosexualita je neprirodzená, to jest je proti prírode, to jest je nesprávna, to jest mala by byť napravovaná. Samozrejme to bolo dopredu veľmi priehľadné.

...
"Je homosexualita u zvierat?"
"Neviem."
"Majú niektoré zvieratá chvost?"
"Áno."
"Ako vieš?"
"Pretože som videl mnoho zvierat s chvostom."
"A videl si niekedy homosexualitu u zvierat?"
...

Pokojne môže byť väčšina mojich známych homosexuálmi a ja o tom nemusím mať ani páru, hoci sa stretávame pravidelne a poznáme roky. Keď je niekto homosexuál, neznamená to predsa, že obcuje s ľuďmi rovnakého pohlavia na verejnosti. Okrem toho, mňa ešte nikto nevidel prejavovať ľúbostné city k dievčaťu. Znamená to teda, že žiadne také city nemám a ani nikdy mať nebudem?



Osobne mi teda nijak neprekáža, že homosexuáli jestvujú. Prečo by mi malo? Aký negatívny vplyv ich existencia na mňa môže mať?
Poviem vám. Existujú totiž dva prípady, kedy by som s tým mal naozaj veľký problém a bol by som skutočne bezradný.

Prvým je, keď by som sa zamiloval do homosexuálky. Och, to by bola frustrácia, akú si radšej ani nejdem predstavovať.
Ďalším je, keď by sa do mňa zamiloval homosexuál. Vedieť, že niekto ma úprimne miluje a ja mu to nemôžem oplatiť, to by som asi ťažko znášal.

No zatiaľ sa mi nič podobné, chvalabohu, nestalo (teda, aspoň o tom neviem). A ak to tak ostane, nebudem mať nikdy dôvod považovať homosexuálov za iných. Pre mňa to budú proste ďalší ľudia, priatelia, nepriatelia, čokoľvek.

 Blog

11 0 0 0 0

Komentuj

9 komentov k blogu