viem
som síce trochu unavená
veci padajú samy od seba
niekedy zamrznem na mieste
a nevládzem sa pohnúť
v čase
najviac hnevá
že sa nič nedá robiť
končí sa smrťou naozaj
všetko?
mám v hlave nadiktované
myšlienky
zohnem sa a pomrvím
v rukách
hlinu
sledovala som ho spoza záclony
vyzeral taký spokojný
a ja som bola šťastná
ten obraz nemôžem dostať z hlavy
niekedy ani tak nezáleží na tom
čo sa človeku stane
ale ako sa s tým vyrovná
boli to ťažké roky
nešlo to ako po masle
ale ako po blate na snehu
ale svojím spôsobom
sa to dalo vydržať
lenže sa hovorí
,,čo je moc, to je moc“
a dnes už to takto nepôjde
môže sa mi to vybavovať
v mysli koľko chce
otupela som tak, že už nad tým
nevládzem ani rozmýšľať
vždy tu bude ležať
a usmievať sa
na mňa
pohodlne si sadnem
šťastne sa uškrniem
a provokatívne vyplazím jazyk.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár