Ako som zmenila názor na deti...alebo neni svet až taký zlý :D

od pondelka ma začala premáhať choroba, ale až dnes ma mama dokopala ku doktorke...nie že by som sa nechcela ulievať zo školy, ale keby ma vypísala, mama ma nepustí ani na tréningy... no ale dnes som konečne šla...prišla som do čakárne, zapísala som sa do zoznamu a sadla som si... boli tam 4 deti vo veku asi 6 rokov...doteraz som nemala rada deti (veď v podstate ešte sama ním som) a poznáte to, keď malé rozmaznané deti nič nechcú, všetko rozbijú, rozrevú sa pre každú blbosť, kričia, všetko hádžu na zem, nepočúvajú a keď sa stanú teenegermi je to 3x horšie...


ale dnes v čakárni som videla aj tú ich dobrú stránku a to fakt stálo za to...deti (tie maličké detičky ešte v útlom veku) sú nevinné,nič nepredstierajú, nie sú ešte vypočítavé, dávajú svoj pocity najavo, nič neskrývajú, keď sa na nich úprimne usmejete (ale nemyslím vycerenie zubov kompletne aj s ďasnami!!) tak vám úsmev opätujú, nepoužívajú v každej vete slovo trápne,...
v čakárni niekto nezatvoril pri odchode dvere a jedna mamička poprosila svoju dcéru, aby ich išla zatvoriť- ona sa tak skúmavo pozrela na dvere, chvíľu počkala a potom zoskočila z lavičky ( v čakárni), chytila kľučku otvorila ich a potom sa pokúsila zavrieť ich ale nepodailo sa jej to a tak ich aspoň späť privrela - ktorí teeneger by to urobil? väčšinou by odpovedal "Prečo?! Veď ne ja som ich nechal/a otvorené!" ale to dievčatko sa postavilo a skúsilo to...
a potom prišiel ešte malý chlapček...hneď ako vošiel sa mi pozrel do očí..ten pohľad bol taký úprimný ale plný bolesti, vyčerpania, strachu a trošku až paniky a mal očká také zaslzavené,červené od plaču...statočne sa držal, pokiaľ nevyšla sestrička...potom začal plakať... myslela som si, že len má strach, no potom som počula, že ho bolí uško už od rána a tak mi ho prišlo veľmi ľúto...ďalej už neviem ako to skončilo, lebo som išla už dnu ale ešte viem, že rýchlo ho poslali ku odbornému lekárovi...tak dúfam, že už je teraz dobre..bol taký statočný aj keď ho niečo bolelo a ostatné deti vrieskali, kopali a záchvaty revu chytali, keď mali ísť dnu a mala ich doktorka len popočúvať ... a z toho mi vyplýva, že deti, ktoré sú naozaj choré a bolí ich niečo sú statočnejšie ako tie ktoré majú len miernu nádchu...

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu