Na NOSke (náuke o spoločnosti) sme sa učili, že človek hrá počas svojho života isté role, socialne role, t.j. raz si žiak inokedy syn, dcéra, kamarátka, blablabla.... to beriem, to je dané spoločnosťou, systémom a čo ja viem ešte čím, do čoho sa nepletiem.... ale ja myslím teraz napr. net... som skytá pod nickom, konkrétne svojím znamením , a píšem svoje názory, ktoré som ešte nikomu nepovedala (toť ma len teraz napadli ) možno toto čítajú moje kamošky a nevedia, že som to ja... zase sa skrývam...
Aj v škole sa skrývam, pod svoje meno a pod titul "dobrá žiačka" ... na tréningoch som to väčšiou ja, teda bola som, už nie som, zamilovala som sa a znova už hodnotím seba v porovnaní s ostatnými, a z toho vyplýva, že znovu posudzujem čo poviem/urobím a čo nie... nechcem sa skrývať, ale už mám toľko masiek a tak odlyšných, že to nejde "zrazu" sa správať inak... možno som sa tak začala správať, lebo ma ľudia začali hodnotiť, ale aj tak... mala som strach, že nebudem dosť "dobrá"? Dobrá pre koho? Veď len ja so sebou musím žiť...
Nie som EMO a ani si nemyslím, že celý svet stojí proti mne, ale aj napriek tomu mám pocit, že nemám kamošku, ktorá by ma dobre poznala... alebo má mať človek vždy niečo, čo neukáže svetu?
Úvaha
Komentuj
6 komentov k blogu
2
ach jaj, vecna to dilema...tiez mam podobny problem...
pred kamoskami v skole sa spravam inak ako napriklad pred kamosmi na koncerte alebo pred chalanom, ale nerobim to narocky, proste sa prisposobujem ludom, pretoze som lahko manipulovatelna...ale stale som to ja
takze teoreticky za to nemozeme, prakticky vsak proti tomu mozme bojovat...no suma sumarum=neurobime nic
pred kamoskami v skole sa spravam inak ako napriklad pred kamosmi na koncerte alebo pred chalanom, ale nerobim to narocky, proste sa prisposobujem ludom, pretoze som lahko manipulovatelna...ale stale som to ja
takze teoreticky za to nemozeme, prakticky vsak proti tomu mozme bojovat...no suma sumarum=neurobime nic
3
Tiež som nad sebou tak uvažovala... (až teraz ako som čítala tvoj blog, tak mi doplo ako to myslel Zabeus keď mi raz písal že každý z nás sa správa inak po celý deň a inak večer keď zaspáva a je už len sám so sebou...)
A už keď máš v nadpise to zrkadlo - niekedy mi to naozaj pripomína že robím svojmu okoliu akési zrkadlo... správam sa k nim tak ako sa oni správajú ku mne.... keď sú ku mne slušní, tak aj ja k nim, keď po mne kričia, tak mám chuť kričať ja na nich...
A už keď máš v nadpise to zrkadlo - niekedy mi to naozaj pripomína že robím svojmu okoliu akési zrkadlo... správam sa k nim tak ako sa oni správajú ku mne.... keď sú ku mne slušní, tak aj ja k nim, keď po mne kričia, tak mám chuť kričať ja na nich...
5
tajomstvo nezaškodí....a kamarátku...kamaráta...si treba najskôr overiť...až potom sa mu zdôveriť....
6
Ja! Na nič sa nehrám, dokonca ani na nete Už mi bolo povedané že som pekný hlupák keď to nerobím, ale prečo? Je síce nepríjemné že nikdy neviem kto sa skrýva za všetkými tými písmenkami, ale neviem.. ja osobne sa na nič hrať nepotrebujem, som spokojný s tým aký som Uvedomujem si svoje klady aj zápory a na chybách sa snažím pracovať A aj keĎ je to niekedy naozaj ťažké, tak sa snažím myslieť pozitívne Obavy sú vlastne podvedomé želanie si opaku toho čo chcem dosiahnuť a želania sa plnia Čiže by som bol sám proti sebe
Napíš svoj komentár
dobrý blog, presne to isté behá po rozume aj mne