Jej blog
Ako v bubline
Svet skrýva časti tvári, slov, mien; ako ho skutočne spoznať? keď iba chatrne stačí obyčajný vnem. Oči mať hoci aj dokorán, vydýchnuc ružový dym v tvár zvierajú ... Ďalej »
. ty anorektička
"Prosím ťa, koľko vážiš? Vyzeráš ako anorektička!" "Ten sveter ti vážne sedí. Iba škoda, že v ňom vyzeráš tak vychudnuto. " "Určite si nedáš viac? Mala by si pribrať!" Vážení a milí, posielam vás niekam, ... Ďalej »
Sladký pocit bláznovstva
Vošiel som dnu. Nad dverami zacingal zvonček, jeho zvuk však zanikol v šume vravy a smiechu. Bolo tam teplo a dusno, pod stropom sa vznášal hustý kúdoľ cigaretového dymu. Zložil som si klobúk a oprášil z neho poprašok snehu. ... Ďalej »
Klasický život tínedžera
Bod číslo 1: "Sakra aj s internetom, asi ten modem defenestrujem!" Trieskanie modemu o stôl a notebooku o posteľ. Akurát sťahujete nejaký film alebo seriál, píšete si s kamarátom, alebo sa po dlhom čase opäť chcete pozrieť na obrázky jednorožcov a... Ďalej »
Vítěz (sto)jí sám.
Prechádzala prázdnou aulou na autobusovej stanici. Popri slabom bzučaní neónových svetiel znelo klopkanie jej opätkov priam ohlušujúco. Klop, klop. Zvuk, vytvárajúc ozvenu, sa šíril od kamenných dlaždíc až k popraskaným stenám kedysi sýtej modrastej farby. ... Ďalej »
Na prvý pohľad
Zabuchla som dvere izby a otočila som kľúčikom v zámke. Vyzula som si vysoké topánky na opätku, ktoré mi už hodných pár hodín deformovali chodidlá, a šmarila ich do kúta. Nikdy nepochopím, prečo ich všetky ženy s... Ďalej »
Spomienky. Strácam. Stále.
Spomínam na každý jeden okamih a rozmýšľam. Stojí to za to? Nemyslím. Ale myslím ja vôbec niekedy? Dobrovoľne opúšťam... strácam časť života, hoci sa ešte nestala jeho súčasťou. Ešte nebola moja a už sa jej vzdávam.... Ďalej »
Kde bolo tam bolo,,.
... žilo raz jedno dievčatko. Každý deň sedávalo na lúke v tráve a hľadelo do neba. Túžilo dotknúť sa slnka ... splynúť s jeho hrejúcimi lúčmi. A tak sa jedného dňa spýtalo slnka: "Prosím... pekne prosím! Smiem... Ďalej »
Nehovorte mi to!
Ha. Konečne by som mala dostať ten bezcenný kus plastu s hroznou čiernobielou fotkou navrchu a s mojím krásnym krivým podpisom. Správne- občiansky preukaz. Ha! Tak ja mám pätnásť :D Je to divné. To, že som dostala tú... Ďalej »
Priateľstvá
Už sa stmieva. Kráčam po chodníku s rukami vo vreckách, pod nohami mi šuští lístie a pouličné lampy mi oslepujú oči. Okolo mňa prechádzajú ľudia nevšímajúc si moju smutnú tvár. Dospelí sú stále zahĺbení do vlastných problémov, tak na čo by... Ďalej »