Sadol si. Pri pohľade na neho sa začala ešte väčšmi báť. Tiež si sadla. Pozerala na svoje bledé ruky. Triasli sa. Vyjadrovali jej neopísateľný strach. Uvedomila si, že jeho oči sa upierajú na ňu. Otočila k nemu tú uslzenú tvár a pokúsila sa o úsmev. Jeho pohľad sa nezmenil. Pozeral tak tvrdo...po chvíli začal znova hovoriť. Vedela, že to nemyslí zle ale nepáčilo sa jej čo hovorí. Neznášala keď niekto hovoril o veciach ktorým nerozumie...ako sa k tomu môže vyjadrovať, keď ani nevie o čo ide?? Nahováral jej aby sa na niekoho obrátila, na niekoho kto jej môže pomôcť...no ona nerada hovorí o problémoch...radšej ich rieši mlčky. Prečo mu to zrazu začalo tak vadiť? Veď jemu to aj tak môže byť celé ukradnuté...sú to jej problémy, nie jeho...
Vnímala len útržky z toho čo hovoril. Pýtal sa jej prečo ubližuje sama sebe...a pritom odpoveď poznal. Vedel prečo to robí...Potom do nej začal hustiť...hovoril jej, že ju nikto nemôže mať rád keď sa nemá rada ona sama...
To ju zničilo ešte viac. Sú to slová, ktoré tak strašne bolia...hlavne ak výjdu z úst jedinej osoby, ktorú úprimne ľúbite. Keď mu už vôbec neodpovedala prestal...mlčal. A ona nevedela, či to mlčanie bolí viac alebo menej...Zrazu sa zdvihol, že on teda pôjde...išla s ním na zastávku...dlho nekráčala vedľa neho bez toho aby sa držali za ruky. Nastúpil do vozidla MHD a odišiel...ostala tam stáť v strachu...nechá ju samu v temnotách jej duše? To predsa od neho žiadala...hovorila mu, aby to neriešil, že to je jedno....Ale nechcela ostať sama...to určite nie. A možno práve to docielila...
Vymyslený príbeh
Komentuj
3 komenty k blogu
1
millie
25. 3.marca 2008 19:16
no to je pravda
2
mno jo, v zivote su niekedy situacie, ked clovek nevie co hovori a neskôr si uvedomi, aku velku chybu urobil
3
Také pesimistické Ale je pravda že ťa nemôže niekto milovať ak sa sama nenávidíš
Napíš svoj komentár