Premyslala o vsetkom co sa stalo…o nom…o tom ako ju nechutne zneuzil a o tom aka bolba hlupa ked mu to vsetko uverila. Bola tak naivna az to boli. Zacali ju stipat oci ale nezacala plakat, nie, ona uz koli nemu nevyroni ani jednu slzu. Pred ocami sa jej zjavila scena z pred hodiny. Vratila sa zo sluzobky skor ako planovala a chcela ho prekvapit…nemala tie dvere otvarat…mozno by ju to teraz tak velmi nebolelo. Prekvapenie sa obratilo proti nej a nasla ho v JEJ posteli s INOU. Dostala sa na nabrezie. Zastavila a pozrela sa na chladny Dunaj. Zrazu jej na nose pristala mala snehovo vlocka. Zdvihla hlavu k oblohe a zbadala tmave mracna. Rozhodla sa, ze bude lepsie ked pojde dalej.
Ako tak kracala po nabrezi sneh hustol a kym prisla na zastavku uz skoro nic nevidela. Konecne sa dostala domov. Bola rada, ze tam uz neboli. Otvorila jeho skrinu a zacala jeho veci hadzat do vreca na smeti. Ked skoncila s oblecenim pokracovala jeho osobnymi vecami…zubna kefka…holiaci strojcek...koncila tym, ze tam nahadzala vsetky veci, ktore od neho dostala. Potom vrece vyniesla pred dvere bytu a na kus papiera narychlo nacmarala:
,,Mali by tu byt vsetky tvoje veci, ak nieco chyba zavolaj mi. Kluc mi nechaj pred dverami a ked budes odchadzat zazvon. Uz ta nikdy nechcem vidiet. Zbohom.“
Papier polozila na vrch vreca a isla spat do bytu. Vycerpane si sadla na drevenu dlazbu ake byvaju v starych domoch a nekontrolovane sa rozplakala. Dlho nebolo pocut nic ine len:

…KVAP…KVAP…KVAP…KVAP…KVAP…KVAP…

ako dopadali kvapka po kvapke na rokmi sprachnivenu podlahu. Tieto zvuky zrazu pretal zvoncek a nasledovne buchanie pasti na dvere.
,,Si tam?? Mozem ist dnu? Prosim povedz ano! Vsetko ti vysvetlim!“
Postavila sa a prudko otvorila dvere. Pozrela na neho svojimi cervenymi ocami. Nemo na nu civel s listkom v ruke. Zmohol sa len na chabe: ,,Prepac.”, ale jej to nestacilo…nie, neprepaci mu.
,,Chod prosim prec.” Povedala a poslednykrat na neho pozrela, potom uz len zavrela dvere a sla si uvarit kavu. Rozhodla sa, ze zacne od znovu… a bez neho.

 Vymyslený príbeh
Komentuj

4 komenty k blogu

1 
fotka
markonix  4. 11. 2006 15:16
oh je to nádherné!!! ale strašne depresívne.............
2 
fotka
dia  4. 11. 2006 15:50
krásne...
3 
fotka
rami12  4. 11. 2006 17:21
Ake realne, zial....
4 
fotka
borinka734  4. 11. 2006 18:13
boze..zazila som nieco podobne...teda mozno ma to tak bolelo..nebolo to sice s takymto scenarom....ale fakt nieco podobne..a ten pocit...neprajem teda nikomu..v ten okamih akoby sa na mna zrutil cely svet...vsetky moje problemy zmizli, pretoze som videla len ten jeden...no v tu chvilu som si nestihla uvedomit...ze tym sa mi otvorila nova cesta do zivota...a ja som ju naplno vyuzila...
Napíš svoj komentár