Dlho som sa odhodlávala, že by som tu mohla čosi napísať, alebo hodiť niečo z mojej tvorby ale až teraz myšlienku premieňam na čin . Nemala som tu chuť nič dávať úprimne z dôvodu, že mi nik nepíše TSky a tak a to už som tu regnutá dosť dlho ale potom mi doplo, že je jasné, že mi nikto nepíše TSky keď tu nie som aktívna. No... Taký kratší predhovor.

Myslím, že som celkom umelecky založený človiečik, píšem básne, hrám na gitaru, píšem aj poviedky a tak. Veľmi rada čítam, čo je myslím pre básnika dosť potrebné ako inšpirácia ale aj ma to baví. A aj milujem hudbu. Hlavne rock. Všeobecne. Všetky jeho obdoby . Dobre dobre už som dokecala, tu máte ukážku z mojej tvorby.

Táto báseň (čo už je podľa názvu poznať) je o neempatických ľudoch. Empatia - schopnosť vžiť sa do človeka. Dosť sa líši od mojej zvyčajnej tvorby no podľa viacerých ludí čo ju čítaly je to jedno z mojich najlepších počinov.Napísala som ju už trošku dávnejšie.

Konečný povzdych prázdnych duší,
padá s nádejou tých, čo prišli,
stáva sa to, čo svet iba tušil,
nikomu nepomôžeš, nenájdeš ohňom,
to, čo by časom viac než pohlo,
pre niekoho zomrelo s bohom,
pre niekoho sa rodí viac.

Najkrajšie slová fakt nepoznáš,
akoby boj nedovolil súcit,
nikto ťa nemá ale ty ich máš,
pretože vraždíš každý deň,
všetkých, čo chcú vidieť svetlo,
avšak na zem ich zrazí len tvoj tieň,
tak ťažký a možno smiešny.

Tvoj duch nedokáže vojsť do môjho tela,
je príliš slabý a jemný,
možno hlúpy ako teľa,
možno málo priebojný,
pamätaj si, krása nestačí,
aj tak sa mi nikto nepáči...

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
penulka13  31. 1. 2009 09:41
jeeej to je pekne
Napíš svoj komentár