snažila som sa ju perzonifikovať. snažila som sa ju uchlácholiť premietaním obrazov všedne dostupnej krásy a potechy. lenže drahá mačka nevie ešte čo je jej po chuti. nielen že to neviem ja.
dnes som sedela na lavičke na pláži a sledovala vlny. a jedla karí. nijak ma to nenapĺňalo. slnko mi svietilo do očí, ľudia okolo šumeli a všetko nádherne zapadalo do seba. bezo mňa. odišla som do ulíc a moje nohy duto dusali pod zablateným asfaltom v tieni. náhodne sa nechám unášať prúdom vzdychu a vzduchu.
rozmýšľam do akej miery som to nechala pretiecť. kde je vlastne tá hranica kedy sa legálne môžem ozvať bez toho že by si mi povedal: "tak toto sme si nedohodli, cukrouši."
asi sa snažím pomocou nastolených kritérii definovať seba. neškrípe to. je to príliš naolejované a pánty sa točia tak rýchlo, že ich nestíham chytať a dvere ma fackajú po líci. tečú mi medové slzy. preto ich máš tak rád. chutia ti?
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
phantasia
18. 2.febuára 2011 21:07
posledný odstavec žiari.
Napíš svoj komentár