- Počúvam.
- Pusti ma.
- A kam že by si chcela ísť, maličká?
- Ňgh...
- Len pekne povedz.
- B-blízko.
- Nie, nie len pekne ostaň. Môžeš sa akurát tak pozerať. Aha. (s úsmevom) Dobre. Ostaň sedieť.
A tak sa dívala. Zvierala rukami stoličku. Všetkých osem hánkov jej zbelelo. Drevo pod tlakom jemne zaprašťalo. Do vzduchu sa uvoľnil jeden jediný miniatúrny íver. Letel so všetkou tichosťou vzduchom. V jemnej a oblej krivke. Dopadol na zaprášenú dlážku.
Surovo.
Vystrčila jemne predné zuby a zakliesnila sa nimi do spodnej pery. Mala ju väčšiu než hornú. Preto mali ľudia občas dojem, že sa na nich díva oduto. To ju teraz ale netrápilo. Miesto okolo pritisnutého zubu zožltlo, ba až zbelelo.
Surovo.
Kolená pritisla k sebe. V tom momente cítila ako sa jej trú o seba jabĺčka, narážajú do seba, hýbu sa vo svojich lôžkach. Pred oči jej spadol prameň dlhých vlasov. Nevnímala ho. Nevnímala ani bolesť v kolenách. Nevnímala nič.
Surovo.
Z hrude sa jej vinul dlhý povraz.
Chytila ho za ruku.
A z oka jej odplávala jedna dlhá slza. Tiahla sa popri povraze, obmotávala sa okolo neho svojou vlhkosťou. Povraz bol drsný, ľanový, trčali z neho hrubé nite. Ozval sa náhly nádych.
Surovo.
- Gááááááááááh!
Z postele odvisla ruka a oprela sa ukazovákom o studenú podlahu. Pri tom dotyku začala syčať. Začala odtiaľ stúpať para. Tá na stoličke vykríkla. Nohy, ktoré mala položené na podlahe boli bosé a tiež ju začali páliť. Ovinula ich okolo nôh stoličky. Slza sa konečne oddelila od oka.
Silno zavrela viečka a pritisla ich k sebe. Triasla sa.
Surovo.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
phantasia
5. 12.decembra 2010 01:17
ó.
Napíš svoj komentár