už viac ako týždeň. si hovorím, že som. šialená.



lebo

ono
nie je možné aby ma tak silno niečo zasahovalo.
a zrazu šťuk.
a ja mám na zadku zimomriavky, žmurkám, napnú sa mi nozdry a fŕŕŕŕŕŕŕŕŕ! do môjho brucha sa vtrepe kopec motýľov.

ani ani nie sú takí tí lúčni, ale tí noční, čo bezcieľne poletujú okolo pouličných lámp. a takisto poletujú aj v mojom bruchu.
vzbudí sa vo mne neskutočná nostalgia (aj keď to slovo už dávno nemám tak rada ako predtým) a predstavujem si úchylnú vec. že aké to bolo pred. že sedíš v autobuse a ideš tam. áno, ty. a áno, tam.
čistý momentálny pocit.

___________________

zlomila zápalku
odletela nie pilinka
ale iskra
zhasla

cencúľom som jej do hrude vyryla znak pohŕdania
odišla
po ceste
vystlanej listami
kapustovými

je to také smiešne
a vlastne celkovo zlé
že v tónoch
mi chutí farba sviečky

ktorú poznáš
lebo
strčila ju do krku
a nasadila masku zajaca
čerstvo stiahnutého z kože

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár