Moja otázka znie:
Čo robiť, keď sa táto túžba splní o 40 rokov skôr?
Pred troma týždňami som sa vrátila zo štvormesačného študíjneho pobytu vo Francúzsku. Za svojich blbých 20 rokov života som bola v Malajzii, Taliansku, Litve, Holandsku, Maďarsku, Rumunsku, Bulharsku, Grécku, Rakúsku a na Novom Zélande. Nie je to veľa a určite sú ešte krajiny ktoré chcem navštíviť.
Teraz študujem v Čechách. Jazyky. Hahaha.
Počas svojho detstva som vystriedala štyri základné školy. Nie preto, lebo by som bola problémové dieťa - neustále sme sa sťahovali. Žilina, Wellington, Bratislava, Banská Štiavnica. Nikdy som nebola v ustálenom kolektíve. Ako som prišla, tak som odišla. Jediné tváre ktoré sa okolo mňa nemenili boli moji rodičia.
Na strednej škole som bola "to divné dievča čo má neprítomný výraz v tvári, divne sa oblieka a samo si strihá vlasy a má kamarátov po celej škole a v iných ročníkoch, ale do kolektívu v triede nezapadá". A ostala som ním doteraz. Akurát že za tých sedem rokov čo som sa nepohla z miesta si ma niektorí ľudia vďaka tomu aj zamilovali.
Nepatrím do sorty ľudí, ktorí okamžite zapasujú do ABSOLÚTNE nového a neznámeho prostredia. (Ak poznáte seriál Daria tak si predstavte hlavnú protagonistku. Taká som v cudzej spoločnosti. Akurát bez okuliarov. Aj keď aj tie budem za chvíľu potrebovať.)
Mama mi dnes povedala:
"Dcéra toho a toho robí v USA v takej a takej organizácii a vedela by ti vybaviť stáž, ba dokonca stále štúdium na niektorej z amerických univerzít. Čo povieš, napíšeme jej mail? Trebars by si si tam mohla spraviť magistra."
Rozplakala som sa.
Neberte ma za zlé. Rada cestujem. Už mám toho ale plné zuby. Nerozplakala som sa preto, lebo som lenivé rozmaznané decko. Nikdy by som sa neľutovala kvôli možnostiam ktoré mám, veď to je absurdné.
Jednoducho som unavená. Konečne som vo svojom živote dosiahla ako-takú stabilitu, ktorú som nikdy predtým nemala, vytriedila som si hodnoty, približne viem čo chcem a čo nechcem. A chcem sa toho držať ako kliešť.
Strácam balans akrobata. Na pevnej pôde pod nohami mi je lepšie.
Blog
Komentuj
13 komentov k blogu
2
a nezabudni, že na strednej som bola medzi prvými, čo ťa vzali k sebe na izbu! a!!! že sme sa na seba vždy vzájomne divne ofučovali a mali sme červené menčestráky!
mne tak chýba stredná niekedy kvôli tomuto
mne tak chýba stredná niekedy kvôli tomuto
3
prepáč, ale ja to nechápem, keďže milujem cestovanie, a len ti (a nie ticho) závidím... dala by som za to hocičo!
4
Ty si bola na Novom Zelande a vo Wellingtone !!!!!!!!!!!!!!! Napíš mi aké to je
5
@grietusha
tebe Fínsko neurobí to čo mne Francúzsko lebo to čo to predchádzalo je kompletne odlišné.
som. dodnes. zajtra idem do Olomouce a potom v stredu sa trepeme na Oravu preč od civilizácie. koncom júna budem v dosahu. a dáme si zlú kávu v Emócii.
@nepodstatne
ale ja som svoju únavu predsa celkom jasne zdôvodnila. ty sa na to dívaš len z kompletne opačného uhla pohľadu.
keď hocičo, tak sa vymršti a choď!
tebe Fínsko neurobí to čo mne Francúzsko lebo to čo to predchádzalo je kompletne odlišné.
som. dodnes. zajtra idem do Olomouce a potom v stredu sa trepeme na Oravu preč od civilizácie. koncom júna budem v dosahu. a dáme si zlú kávu v Emócii.
@nepodstatne
ale ja som svoju únavu predsa celkom jasne zdôvodnila. ty sa na to dívaš len z kompletne opačného uhla pohľadu.
keď hocičo, tak sa vymršti a choď!
6
ked rodicia vsetko myslia s tymi najlepsimi umyslami..
a vzhladom na ich skusenosti a zivot to mozno je i tak lepsie..
avsak
niekde tam by mal byt pocut i ten druhy hlas.. tych o ktorych ide..
a inak sa pripajam k @fxx ak si najdes cas
a vzhladom na ich skusenosti a zivot to mozno je i tak lepsie..
avsak
niekde tam by mal byt pocut i ten druhy hlas.. tych o ktorych ide..
a inak sa pripajam k @fxx ak si najdes cas
7
@fxx
you bet your sweet bippy!
toto je ale pohľad päťročného dieťaťa spred 15tich rokov, takže dnes to tam môže vyzerať inak.
zelené, plné ovčích bobkov a krásnych bielych drevených domov. a úradničiek v oblekoch a teniskách (načo lodičky keď im nik nevidí pod stolom nohy.). a prší tam horizontálne, takže tam nik nenosí dáždniky. a majú super zmrzlinárne a lokálne vlaky. a maorčina je krásny jazyk a učí sa (minimálne) na základných školách.
you bet your sweet bippy!
toto je ale pohľad päťročného dieťaťa spred 15tich rokov, takže dnes to tam môže vyzerať inak.
zelené, plné ovčích bobkov a krásnych bielych drevených domov. a úradničiek v oblekoch a teniskách (načo lodičky keď im nik nevidí pod stolom nohy.). a prší tam horizontálne, takže tam nik nenosí dáždniky. a majú super zmrzlinárne a lokálne vlaky. a maorčina je krásny jazyk a učí sa (minimálne) na základných školách.
8
@johnnysheek
to je tak pekne a nežne povedané, až mi srcko pookrialo. vážne!
oj tož následky zatvorených hraníc počas komunizmu sú celkom nečakané. a stručný popis na ktorý som sa teraz zmohla nájdeš v komente vyššie.
to je tak pekne a nežne povedané, až mi srcko pookrialo. vážne!
oj tož následky zatvorených hraníc počas komunizmu sú celkom nečakané. a stručný popis na ktorý som sa teraz zmohla nájdeš v komente vyššie.
10
..ja sa bojim, co bude, ked pridem na vysku, pre mna je strasidelna uz len BB z Oravy som no
11
a mne prišlo clivo. pretože mi zachýbalo moje. môj domček, hriadky, vertikálny dážď, kt. nie a nie prísť, sladké soboty a ešte sladšie nedeľné predobedia, nanuky, kt. bratranec dranká/al. ach, nasadám na diaľkač.
12
chapem aj nie. milujem cestovanie, ale aj pocit domova a ako takej stalosti v urcitych svetoch.
13
@fxx
11 mesiacov.
lebo keď fúka vietor a nemá žiadne zábrany (hory, lesy), tak dážď unáša kvapky vody vodorovne. a na Zélande sú hory mimo miest a v strede ostrovov.
11 mesiacov.
lebo keď fúka vietor a nemá žiadne zábrany (hory, lesy), tak dážď unáša kvapky vody vodorovne. a na Zélande sú hory mimo miest a v strede ostrovov.
Napíš svoj komentár
bejbe, si v ZA? dokedy? že ak by si si našla nejakú tú chvíľku energie pre mňa, kávu, Emóciu, prechádzky, fontány a tak. nemusíš mi rozprávať o tom, ako si sa mala, viem, že to je úmorné