Chcem byť sama. Ale chcem aj spoločné rána, chcem teplé náručie, chcem počúvať tie sladké slová, ktorým som sa chcela naučiť veriť..
Všetko sa to pokazilo už veľmi dávno a viem aj to, že vtedy, keď to všetko bolo čerstvé, som to mala nechať tak. Pretože keď som ti znova a znova a znova uverila, všetko sa to hojilo, ale nanovo sa otvárala pri každom rozchode tá istá rana a znova hojila. Kolotoč rozchodov, kedy už ľudia strácali pojem, či sme už alebo ešte. Či je vo veci zase žena, muž, hádka, alebo len voľnosť a potrebujem čas. V skutočnosti som to mala tušiť už veľmi dávno, hovorili mi to, že si taký.
Kriste! Ja som typ, čo chce ísť do niečoho, pretože to je výzva a možno som sa naozaj len šialene zamilovala. Po tých rokoch vzťahu, teraz, keď už som pevne nohami na zemi, som si spomenula na všetko. Doteraz som žila len preto, aby som zabudla a žila ten moment. Už si pamätám čo som bola pred týmto všetkým. Bola som šťastná.. Bola som na vrchole spokojnosti s vlastným životom, so sebou. Po veľmi dlhom čase. Zamilovala som sa do teba a ty do mňa vtedy, keď som vyšla po rokoch z tmy. Z tých čiernych dní a čiernych nocí, kedy pre mňa existovali len súboje s vlastným telom a mysľou.
Bojujem so sebou. Hrdosť som pri tebe už dávno stratila. Stratila som ju v ten moment, keď som ti prvýkrát uverila a dovolila sebe žiť s tieňom inej. Odvtedy to išlo iba dole vodou, všetko. Práca, výpoveď, najlepší kamaráti, hádky, pretože nevedeli čo prežívam a keď aj vedeli, nechápali to, rodine som rovnako prestala veriť, že by ma vedeli pochopiť. Zrazu som existovala len na to, aby som bola ešte lepšia pre teba, aby si nemal potrebu žiarliť, aby si nemusel mať nervy. Išla som sama proti sebe a dnes to už neviem zobrať späť. Kvôli tebe som zahodila neskutočne veľa ľudí, ktorí sú príliš sklamaní z môjho chovania a ja to neviem vziať späť. Ale viem, že som sa cítila vtedy aj teraz rovnako izolovaná tebou a preto som sa strašne dlho dokázala držať tej nádeje. Pretože tá nádej vo mne žila. Aj teraz ma občas premkne ten starý pocit a ja pocítim pichľavosť nádeje, ale nie. Už nie. Zaženiem tie myšlienky. Ty sa nikdy nezmeníš. Už dávno som prestala veriť slovám.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
vreskot000
31. 12.decembra 2017 21:27
človek má tendenciu podliehať akýmsi sentimentalitám, ale nie je dobré to robiť. Cítim mierne, že prežívaš istý smútok. povzbudzujem ťa, že tak, ako sa končí starý rok a za chvílu začína nový rok.... využi to. začni niečo nové. zanechaj staré, čo ta nenaplna, a nechaj sa inšpirovať. spravil som to aj ja, a neviem si vynachváliť. povzbudzujem ťa preto..
Napíš svoj komentár