v uliciach Brna je už necelý týždeň plno ako keď hrá v Trojke hneď vedľa baru Urband, iba atmosféra je iná. Mesto sa snaží byť príjemné a azda aj preto je nad širším centrom Brna toľko hviezdičkujúcich ohavností, ktoré na mňa blijú červeno-modro-žlté blikajúce svetielka, koľko ich tu ešte nebolo. Kulturu kanálům, hovoril Siničák na Svoboďáku do stoky, pričom vybrnkával na gitare a jeho parťák k tomu recitoval fínsku lyrickú báseň, vo fínčine. Dnes tam stoja (sväto)stánky s modlami Vianoc - svařákom, turbomoštom a zvrhlými darčekmi pod strom. No a čo, že je november, mladá dychovka z vlastnej iniciatívy na Českej otravuje ľudí koledami a ako vrchol všetkých stupídnych nápadov si nechávajú do klobúka hádzať peniaze. Koledy v novembri. Prechádzal som okolo, keď som šiel do Trojky a myslel na šramlové šlágre a zemitú atmosféru kvílenia do hudby, sprevádzanú búchaním škobkami o stôl, plieskaním rúk o stehná, myslel som na chvíľu, kedy sme sa anonymne všetci akosi dobre poznali a pomáhali si nosiť v preplnenom bare pivá a prázdne sklá a panáky a potili sme šťastie, ktoré sa odparovalo až po poduškovo-perinový plafón, ktorý tam máme.
Ku koncu festivalu Moje 20. století, ktorého sa zúčastnil aj Magor a ja som mal tú česť ho obsluhovať (myslím, že som mu doniesol vodu na G3), bola diskusia s p. Křivkom, ktorý preliezol, myslím, 13 lágrami, nikdy nič nepodpísal a pracoval v protikomunistickom odboji. Na záver dostal dve otázky. Fedor Gál mal na "zimnej" Pohode prejav v rámci diskusie po filme Muži Novembra. Keď svoju nasratú reč skončil, vyzval ľudí na otázky. Číslo: nula. Na JUKEBOX-e, improvizovanom divadelnom predstavení, kde sami diváci hercom zadávajú témy, väčšina ľudí posielalo témy SMSkou. Účastníci diskusie sa stali divákmi. V pohodlných vankúšoch sedo-ležali a pozerali na Gálove extempore, keď skončil, nejasavý suchý desaťsekundový potlesk mu bol odmenou. Z vankúša sa nikto ani nepohol, ani nezdvihol, pasívne prijal vypočuté, ktoré s novým koncertom vrátil do prázdneho plastového pollitra. Na prezentácii AIESECu zaznela otázka: "Čo si myslíte, že je AIESEC?". Počet odpovedí: jedna. Viktor.
Milá Romanka, asi rád spomínam, pretože sa zase vrátim do minulosti, a rád - istý čas som ničomu neveril. Svojim blogom (neverím im doteraz), básňam, poviedkam. Rodičom, kamarátom, kolegom. Politikom, kňazom, hercom. Vzťahoval som svet na seba, s ľuďmi jednal technicky ako s prostredníkmi. Tak som robil koncerty, čítačky, festival. Tak som premietal filmy, robil produkčného, študoval. Chcel som robiť dobrú vec - premietnuť dôležitý film, ale nezaplatil som zaň.
Pred niekoľkými dňami som napísal Sáre a Lauren do Kodane. Hovoril som ti o nich, pamätáš? Objavili sa v mojom živote len tak náhodou, iba na päť dní. Dve úžasné bytosti. Zistil som, ako mi chýbajú a nezapochyboval o tom. To je pri mne úspech nevídaného rozsahu. Objavil som hodnotu, ktorej verím. Trochu som sa zhippiekoval, mala by si vedieť, než prídeš.
Diskusie s nikým nehýbu. Divadelnému predstaveniu tlieska každý, aj ten, komu sa to nepáči, a keď sa ostatní postavia, neváha spraviť standing O. Na Svoboďáku moderátor núti malé deti spievať v novembri koledy. Ľudia v hnutí s heslom "We are 99%" nastrkujú ruky a brýzgajú, že im do nich nikto nič nestrčil. Neverím takmer nikomu a ničomu vôkol seba, ale - som si tým istý! Neverím tým, ktorí za svojou pasivitou vidia konšpirácie, Židov, Rómov, belochov, Američanov, Rusov, Číňanov, podnikateľov, živnostníkov, robotníkov, cirkev, atď... Neverím ľuďom, ktorí svoju spokojnosť so životom odvodzujú od počtu peňazí. Môžu zarábať 300 aj 3000 Eur, stále málo. Potom to za mesiac rozjebú na debilných vianočných trhoch.
Drahá Romanka, som o niečom presvedčený, aj keď ešte neviem, čo to je. Ak by som mal použiť personifikáciu, to, čomu verím, otláča na líce toho zasratého koledníka na Českej facku, stŕha blikajúce navodzovače pokoja a mieru, a za elektrického iskrenia si falošne spieva "Jesus gonna be here". S týmto magorom odchádzam z privátu s batohom a spacákom, a teším sa na to, ako dva mesiace nebudem celkom vedieť, kde prespím.
P.S.: vyrábam letiskovú ceduľku!
Tvoj Viktor
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
teším sa na teba.