"...Stopujeme si s Tomáškom v Adamove a popri nás prejde cyklista, ktorý zakričí: Havel chcípnul! S rukou hrdo vystrčenou k nebesiam. Sústrediac sa na stopovanie jeho slová zachytávame len letmo, bez toho, aby sme im venovali pozornosť - radšej. Potom prichádza smska od kamošky, že ide zapáliť sviečku. Bojím sa, že mal chlap (alebo magor, ignorant - ako chcete) na bicykli pravdu. Mal. Mrzí ma, že som Havla počula naživo rozprávať len raz - na Pohode.
Dnes večer sa na Moravském náměstí stretli tisíce ľudí, aby si uctili pamiatku Václava Havla.
Milan Uhde:
"Pořád ho slyším, i když už tady není, jako říká: Musíme být realisté a usilovat o nemožné."
Stál som tam, a zatiaľ, čo on rozprával, pozeral som na stovky a stovky zapálených sviečok. Nikdy som sa takejto udalosti nezúčastnil.
Ja:
S piatym pivom, ktoré ma nedokáže schladiť, prechádzam okolo stanu, kde práve dohrali Bez ladu a skladu svoj neohlásený koncert pre Havla. Pred stanom ležia, sedia, stoja, v stane sa krčia a šlapú si na hlavy tisíce ľudí. Václav Havel prišiel na Pohodu. Pozrel som na hlavný stage, kde práve hrali jedni z headlinerov - The Cribs - pred publikom, ktoré by sa vošlo do malého klubu.
Odložil som Fizz na lavičku a predral sa do predu, aby som našiel miesto pre svoju sviečku. Na druhej strane fontány stáli vedľa seba gymnazistky a pár starcov. Niekto v dave vytiahol kľúče a ja som si položil otázku, či toto gesto už neminulo svoj čas.
Ako malý som sa rodičov často pýtal otázku, kde boli v novembri ´89. Mama odvetila, že doma, so mnou v brušku, a tak odomňa dostala ospravedlnenku. Nechápal som, prečo tam nebol otec.
Stál som pred fontánou a počúval a pozeral na mnoho a mnoho trasúcich sa kľúčov, ohromene počúval českú hymnu bez pátosu a nánosu nacionalistického blata, ktoré vystriedala bázeň hlasov položených tesne pod rampou hrdla. Na okraji fontány ležali položené nepálske - budhistické modlitebné vlajočky.
Dnešná SMS od RMN:
"Havel nám zomrel...o šiestej mu zvonia po celej ČR"
Kráčal som na Náměstí Svobody a myslel na Havlov najznámejší výrok - pravda a láska zvítězí nad lží a nenávistí.
"Ku koncu 90-tych rokov, keď som zblbnutý behal po ihrisku vo futbalovom drese a vykrikoval ´voľte Vlada´, a na chate som počúval starých chlapov, ako hovoria o pravdoláskačoch s opovrhnutím v hlase. O tom, ako nám Havel zatvoril dubnickú zbrojovku a pripravil o prácu stotísic a viac ľudí. Počúval som, aké normálne je okrádať svojho zamestnávateľa, pretože zamestnancom dáva nízky plat a určite ich okráda. Potom som ešte počúval, že Havel český národ uprednostňoval pred slovenským a že tie jeho kvázi divadelné hry sú neznesiteľné, pretože obyčajný človek im nerozumie."
Som študent divadelnej vedy. S Václavom Havlom som vždy viedol iba monológy. On ku mne rozprával myšlienky z police zaplnenej jeho prácami a ja som ich po ňom opakoval, premieľal v ústach a aplikoval na súčasné divadlo. Pred mesiacom som bol na predstavení Havel píše Husákovi. Pred dvomi mesiacmi Havel ako jeden z prvých podpísal verejný dopis (s petíciou) adresovaný mestu Brno, ktoré sa rozhodlo zničiť divadelné inštitúcie spolu s ďalšími príspevkovými organizáciami.
"Dvaja klauni na skákajúcej gume rozhúpali bábiku a koňom od rozkokošenosti zalepili oči čiernou páskou. Na pozadí okrem iného išlo: systematicky (je) aktivizováno a rozvíjeno to nejhorší v nás – sobectví, pokrytectví, lhostejnost, zbabělost, strach, rezignace, touha osobně ze všeho vyklouznout bez ohledu na obecné následky."
Už viem, prečo môj otec nebol štrgnať kľúčmi na námestiach, a už viem, prečo doteraz počúvam o škodách, a iba o škodách, ktoré Havel na nás napáchal. Počúvam, ako si s FBI a CIA dopredu dohodol svoj prezidentský úrad, ako bol "zahojený", pretože pochádzal z buržoáznej (cháp zlej) rodiny a s tou jeho slobodou to bolo ľahké, keď dostával tisícovodolárové šeky na disidentskú podporu.
V jednej z jeho prvých aktoviek (Audience, Vernisáž, ...) prichádza Vaňek za svojím priateľom, ktorý mu nadáva - tobě se to řekne, nepodpíši, když si spokojeně trčíš v disentu!
A Vaňek? "Promiň."
Dnes som v Brne a je mi od rána tak trochu smutno. A necítim sa ako hosť! Odišiel niekto, koho som nikdy osobne nestretol, a predsa viem, že bude chýbať. A nie len Čechom, mne a zopár intelektuálom z prostredia Slovenska.
"Odcházení bylo těžší, než jsem si představoval"
P.S.: je dobrým zvykom, že aspoň v deň smrti významného človeka
sa tí, ktorí s ním nesúhlasili, na znak rešpektu odmlčia.
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
3
Ta sprava ma dnes trafila v aute. Pokýval som hlavou a potichu si povedal. Je to tu... pomaly nam odchadzaju idoly, vzory, tí, vdaka ktorym sme teraz tu, tak ako sme. Havel pre mna znamenal. Pracoval na niecom pre mna a pre nas. Humanista do spiku kosti. Jeho hry mi nechutia vzdy tak ako by mali, ale su vzdy akymsi zrkadlom. Niecim co ma vo svojej absurdnosti privedie k otazke, kam sme sa podeli a ci vlastne nestojime na mieste aj ked by sme mali byt niekde inde. Havlove myslienky v dnesnej dobe nepretrvali, ale velmi by som si zelal aby v hlavach pretrval aspon Havel človek, Havel osobnost...
P.S.: Kde su nove vzory?
P.S.: Kde su nove vzory?
4
nvm, co je smutnejsie: to, ze umrel, abo to, ze ho nema kto nahradit
Napíš svoj komentár
napísal si to pekne.