Maličký Hainburg sme poznali už dokonale. Ako svoje rodné mesto. Vedeli sme, kde je zastávka, obchod, kúpalisko a všetky potrebné miesta ako krčmy, reštaurácie a podobne. Konečne sme vystúpili z tej preplnenej 901ky, utekali sme po ulici do Penny Marketu kúpiť nejaké jedlo a hor sa do bazéna.
Kráčali sme s dobrou náladou. V ruksaku sme mali aj pár fliaš vína. Pre prípad, že by to inak nešlo, ale vôbec sme sa na túto možnosť nespoliehali. Chceli sme totiž dneska ísť niekam ešte večer. Zabaviť sa a dôjsť ráno domov. Bol to plán, ktorý nemal konca. Bol načatý.. mal sa skončiť spontánne. Tak to aj bolo.
V bazéne sme sa topili, tobogánovali .. hrali s loptou.. proste sme sa zabávali a užívali sme si ďalší tropický deň. Krásny podotýkam. Poobzerala som sa navôkol. Áno, bolo tu pár ľudí, ktorí sa prišli vyšantiť hneď z rána ako my. Myslela som si, že sú to Rakúšania, tak sme s babami začali komentovať ich pekne vypracované bruška a krásne oči. Vyzerali veľmi milo a keďže naše znalosti z nemčiny boli mizerné, tak to skončilo pri úsmevoch a pohľadoch. Hnevalo ma to. Veľmi. Jeden tam bol veľmi sympatický a stál by doslova za hriech. Bola som až zúfala ako som sa mu chcela prihovoriť. Plán bol teda nasledovný. Pôjdeme tam, budeme sa pri nich hrať s loptou a nechtiac do nich hodíme tú našu loptu..už sa to teda vyvinie samé. Nejak sa nohami rukami dorozumieme. Tak sme sa teda do toho s babami pustili. Podarilo sa nám to hodiť jednému do hlavy.. strašne som sa smiala. Chalan ostal zarazený a ja som mu nedokázala povedať ani prepáč. Bol to ten „môj princ“, na ktorého som už dlhšiu dobu predtým pokukávala. Usmial sa a začal hovoriť niečo nemecky. Neznelo to ako čistá nemčina a tu mi už niečo nehralo. Nie sú to náhodou Slováci, ktorí sa hrajú na Rakúšanov? Bolo mi trápne sa ich to spýtať, preto sme hrali ich hru.
,,Do u speak English?“ –spýtal sa ma ten krásny chlapec.
,,Yes, little bit.“ –rázne som odpovedala.
Úprimne? Nebavilo ma to. Pozvali nás potom na colu, tak sme teda išli. Pri cole sa prekecli a začali rozprávať po slovensky.. začala som sa smiať a povedala som im, že som to tušila. Zaujímalo ma prečo sa hrali na niekoho, kým nie sú. Odišla som aj s babami naspäť do vody. Chalani ostali sedieť a nechápali, že kam ideme. Odišli sme. Chceli sme byť s niekym, kto nám klamal hneď od začiatku? Bola som sklamaná, ale neriešila som to. Išli sme sa ďalej zabávať. Keď sme vyšli z vody, tak som musela ísť na wc.. on ma videl a išiel za mnou. Chytil si ma pred wc a začal sa mi ospravedlňovať. Zobral ma bokom a povedal mi jeho meno.
-Volám sa Tomáš, bývam v Bratislave, presnejšie v Starom Meste. Mrzí ma, že som ti klamal, ale bola to len stupídna hra. Mrzí ma to. Padla si mi do oka hneď ako si vošla do vody. A keď som ťa videl zblízka.. máš fakt krásne oči. – dopovedal. Bol veľmi úprimný. A milý.
,,haha, musím sa pousmiať. Je to od teba milé, naozaj sa nehnevám. Nechaj to už tak, proste to nejak nevyšlo, nájdeš inú, ktorá sa na tom zabaví a budeš ju ďalej pozývať na colu. Tešilo ma Tomáš.“–odpovedala som mu rázne a už som konečne mierila na wc.
,,Počkaj, nechoď ešte.“
Prišiel mi naozaj veľmi milý. Povedala som, že o chvíľku dôjdem. O chvíľku som aj došla. Na wc som rozmýšľala, že čo zas stváram, že či mi jedno sklamanie cez leto bohato nestačilo.
No, tak už som zas tu.“ -usmiala som sa. Mala som hrozne veľkú chuť mu dať pusu.. a troška si s ním užiť.
,,Som rád, že si došla. Mohol by som ťa v Bratislave pozvať na drink?“
Ohohó. Takže rande? Neskutočne som sa tešila, ale nemohla som mu to ukázať.
,,hm.. ale to vôbec nemusí byť. Nechaj to už tak.“ –bola som odmeraná.
,,Nechcem to nechať tak, chcem ťa spoznať, prídeš mi dosť sympatická a milá baba.“
,,Dobre, tak kedy?“
,,Vymeníme si čísla?“
,,Nedávam len tak číslo.“ –provokovala som ho. Hral tú moju hru so mnou.
,,Tak nič iné mi nezostáva ako ťa dneska uniesť do ulíc Bratislavy, aby si ma spoznala a potom mi to číslo dala.“- áno, teraz dokonale hral moju hru.
,,Keď to teda inak nevidíš. Odchádzam o 7mej na autobus. V Bratislave budem o takých 20 minút a potrebujem sa ísť osprchovať domov. Čo takto o 9 na SNP? Pri tej soche?“
,, Pôjdeme sa aj najesť. Čo ty na to? Neviem ako ty, ale ja bývam hladný po celodennom kúpaní.“ –mal ma prečítanú, vedel, že čo chcem.
,, Dobre, mám rada Taliansku kuchyňu, tak vymysli plán. O 9 sa vidíme“. – dala som mu pusu na líce a odišla som.
Celý deň po mne v bazéne pokukoval, aj jeho kamaráti došli za mojimi babami a ospravedlnili sa im, ale baby to nebrali do úvahy. Zastala som sa teda chalanov, že bola to len menšia sranda.. tak sme zas raz skončili na deke, kde sme jedli chipsy, tento raz aj s chalanmi. Bavili sme sa výborne, dohodli sme sa aj na ďalšom stretnutí. Neuveriteľné, čo dokáže pár slov.
Automaticky som sa pozrela na hodinky. Bolo pol 7mej.
,,Baby, nechcem vás rušiť, ale je čas ísť domov.“ –ubližovalo mi to, ale mala som predsa dohodnuté rande, o ktorom som nechcela moc rozprávať.
,,O jasné, M má pravdu. Baby pobaľte sa a ideme.“
,,Kam by ste išli? Sme tu dvoma autami. Zoberieme vás domov. Je vás 5 a aj nás je 5, tak to sa zmestíme.“
,, Idete teda s nami?“ –pýtal sa Dano.
,,A tak mne je jedno.“ –asi sa baby na mňa dohodli.
,,Tak ideme. Ďakujeme.“ – usmiala som sa.
Odviezli nás teda do Petržalky, kde chalani bývali, teda aspoň tí, ktorí boli autom. Tak som teda rozlúčila, poďakovala a išla na autobus.
Ešte som sa otočila a pozrela sa na Tomáša. Samozrejme, že pri Tomášovi stála Nataša a balila ho. Bolo mi z nej špatne. Ako som si ho tak všímala, tak sa snažil sa jej zbaviť a utekal za mnou. Chytil ma za ruku a povedal, že ideme spolu domov. Nešiel ma odprevadiť úplne domov, ale vystúpil na Trnavskom mýte. Dal mi pusu na líce, čím sa so mnou znova rozlúčil. Bolo to veľmi milé. Utekala som teda domov, aby som to naše rande o 9viatej stihla. Doma som sa rýchlo osprchovala, namaľovala a obliekla som si krásnu sukňu, ktorú mi doniesla kamarátka z Austrálie, k tomu botičky na vysokom podpätku a išlo sa smer mesto. Vystúpila som pred Tescom a prešla to hore pešo. Sčasti som mala strach, že ako to dneska dopadne a na druhej strane som sa neskutočne na Tomáša tešila.
Bola som tam načas, ale ako je u žien zvykom, tak som meškala. Pozerala som, že či on došiel presne. Áno, došiel. Schovala som sa za roh a čakala asi tak 5-7 minút a potom som k nemu došla.
,,Prepáč, že meškám, ale skorej som to nestihla..“ –ospravedlňovala som sa.
,, Wááu, holka, si krásna.. vyrazila si mi dych.“ –povedal celý očarený.
,,Haha, prestaň, lebo sa začnem červenať.“
,,Nemala by si sa prečo. Tak čo teda. Ideme? “ –chytil ma za ruku a viedol ma k autu.
Bola som totálne očarená. Snívala som svoj už dávny nesplnený sen? Hrám sa na princeznú? Štipla som sa a stále som sedela v tom krásnom čiernom BMW.
,,Kam ideme?“ –spýtala som sa plná nadšenia a vzrušenia.
,, Nechaj sa prekvapiť. Verím, že sa ti tam bude páčiť.“
Dorazili sme na miesto. Bola to krásna Talianska reštaurácia v Záhorskej Bystrici. Bola prekrásna. Vošli sme dnu, kde bolo ale neskutočné teplo, tak sme išli teda von. Vonku to bolo ešte krajšie ako vnútri. Krásne upravený priestor, tráva. Krásne vybavené priestory. Cítila som sa stále ako v rozprávke, ale v takej reálnejšej. Cítila som sa skvelo s ním. Poznám ho pár hodín, ale očaril ma. Hneď. Niekedy to holku ako som ja začne desiť, ale nie. Mňa nie. Nebála som sa. Túto situáciu som brala ako výzvu, ktorú som musela využiť. Nemohla som ju nechať ísť ďalej.
,,Dobrý večer, vítam vás. Čo vám môžem doniesť?“ –spýtal sa milo vyzerajúci mladý čašník.
,, Čo si dáš?“ –spýtal sa ma Tomáš.
,,Lasagne. Bolonské.“
,,Hmm.. skvelý výber. Tak vás to poprosím dvakrát.“
,,Nech sa páči. Na pitie niečo ponúknem?“
,,Dve kofoly. Veľké. Ďakujeme.“ –ukončil objednávku Tomáš.
Lasagne sú mojím obľúbeným jedlom a vždy si ich rada vychutnám, ale nemyslela som si, že si ich niekedy budem vychutnávať pri chlapcovi, ktorý je chutnejší ako tie moje lasagne, ktoré podotýkam boli ako keby mi ich teraz priviezli od toho najlepšieho Talianskeho kuchára. Ako dezert objednal Tiramisu. Potom sme zaplatili, sadli do auta. Bolo už niečo po polnoci. Tento deň, už nič nemohlo pokaziť, naozaj nič. Bol perfektný. Hneď od rána. Jeden z tých dní, keď si prajete, aby nikdy neskončil a trval večne. Takto som to dneska cítila aj ja. Chcelo sa mi kričať od šťastia ako krásne a dobre mi v tento deň bolo. Chcela som poďakovať všetkým. Verejne. Hlučne. Osobne. Milujem život.
,,Nechcem, aby si si myslela niečo zlé, ale som sám doma a mám doma aj fľašu fakt dobrého vína.“
,,Nemyslím si nič zlé, ale neviem, že či je to dobrý nápad. No nič, ideme teda k tebe, zmenila som názor.“ –s odstupkom času som si to celé premyslela. Nebáť sa výziev. Stále som si to opakovala v hlave.
Býval v útulnom byte v centre mesta. Bol to celkom malý byt, ale naozaj veľmi útulný s krásnym výhľadom na mesto.
,,Donesiem ti ešte niečo?“
,,Nie, ďakujem.
Popíjali sme víno. Padla jedna fľaša. Konečne sme sa rozrozprávali úplne. Ako sa povie, huba sa nám nezavrela a predbiehali sme sa, že kto skôr niečo povie. Bolo to veľmi milé.
O pár minút na to som si všimla, že sme objatí a bozkávame sa. Skončili sme na posteli. Áno, v ten deň, čo som ho spoznala som sa s ním aj vyspala. Bol to ten najlepší sex v mojom živote. Bol plný vášne a začínajúcej lásky.
Zaspala som vedľa neho a ráno som sa zobudila na zvonenie jeho telefónu. Volala mu mama, že už ide domov, ale že sa ešte zastaví v obchode, že či niečo nepotrebuje. Povedal, že tu má návštevu a tak jeho mama sa podľa toho zariadila. Došla asi o hodinu. Zatiaľ som sa stihla osprchovať, obliecť sa a troška sa namaľovať, nech vyzerám ako človek. Nevedela som, že dôjde jeho mama. To bolo pre mňa ďalším prekvapením, ale už nie toho dňa.
,,Ahoj, som domáá..“ –kričala jeho mama z predsiene.
,,Ahoj, stretneme sa v kuchyni.. hneď som dole.“ –zakričal jej Tomáš.
V kuchyni..
,,Ahoj mami.. toto je Lenka.“
,,Dobré ráno. Teší ma, volám sa Lenka.“ –usmiala som sa a podala som jeho mame ruku.
,,Ahoj, som Tomášova mama, ale volaj ma Izabela. Teší ma, Lenka.“
,,Mamíí, čo si prosím ťa kúpila na raňajky?“ –spýtal sa hladno vyzerajúci Tomáš.
,,Hneď vám niečo spravím. Daj mi minútku.“
,,Ďakujeme, budeme teda hore.“
Nechápala som. Takýto skvelý vzťah má so svojou mamou? Teda, nie že ja by som mala nejaký zlý, ale neviem ako by zobrala to, že celý večer by u mňa spal chalan, ešte k tomu cudzí a keby našla tie dve fľaše od vína.. neviem. Neviem, čo by som si pomyslela ja, nie to ešte moja mama. Asi by bola prekvapená. Veľmi prekvapená. A možno aj nemilo. Týmto nechcem povedať, že si túto noc vyčítam alebo, že ju ľutujem. Neľutujem absolútne nič.
Jeho mama nám urobila omeletu. Najedli sme sa a išli sme ku nám. Mama ma už čakala medzi dverami. Usmievala som sa a keď ma videla ruka v ruke ako idem s Tomášom, tak ju aj prešla zlosť, že som o sebe celú noc nedala vedieť. Predstavila som ich. Prezliekla som sa išli sme sa kúpať. So svojou partiou som bola vždy dohodnutá, že o 1nej pod Novým Mostom. Tak som tam teda došla tento krát aj s Tomášom. Baby boli veľmi prekvapené, že kde sa tu berie on. Tak som im to vysvetlila, že čo sa stalo, ale bez určitých detailov. Nemusia zasa vedieť všetko..
Celé prázdniny to vyzeralo podobne, až na to, že sme každý deň robili niečo iné. Proste s týmto chalaniskom sa nudiť nedalo. V žiadnom prípade. Urobili sme si aj pár krásnych výletov do okolitých miest, na hrady a zámky.. kúpaliská. Boli sme všade, kde to len bolo možné a chcelo sa nám. Bol to krásne strávený čas s ním.
Takto nejak som strávila svoje letné prázdniny. S ním a s priateľmi. Komu bolo lepšie? No teraz to prišlo. Došla škola a tým pádom mi toľká voľnosť a možnosť byť s ním zanikla. Ja som bola tretiačka na strednej a on prvák na vysokej. Netrápili sme sa, že ako to zvládneme, proste to spolu zvládneme. Zvládali sme to excelentne. Každý deň, čo mohol, tak ma prišiel počkať po škole. Vždy mal pre mňa nejaký program. Išli sme do kina, nakupovať, najesť sa.. proste vždy niečo.
Lenže po čase to bol strašný stereotyp pre mňa. Takto mi totižto končili všetky moje vzťahy. Bála som sa stereotypu ako čert kríža. Vždy som to vzdala. Lenže s Tomášom som to nechcela vzdať. Bojovala som s tou predstavuo, že to skončí. Neskončí. Ja o neho nechcem prísť.
Došli Vianoce a s nimi aj Silvester. Bol to náš prvý spoločný Silvester, ale netrávili sme ho spolu. Ja som išla na chatu so svojou bandou priateľov, ktorých som niekedy zanedbávala kvôli nemu, ale oni to chápali a priali mi vždy len to najlepšie.. nech som šťastná, že oni tu pre mňa budú navždy. Milovala som ich. Áno, stále som mala tú istú slobodu. Slobodu, ktorú som ja hľadala.
Môj Silvester dopadol tak, že polku si ani nepamätám, ale viem, že bolo skvelo. Skoro sme skončili v jazere a urobili miss mokré tričko, ale odradili nás tie ľadové kryhy na hladine. Bolo fantasticky a kedykoľvek by som si niečo takéto zopakovala.
Na ďalší deň som došla na dohodnuté miesto, kde ma mal čakať Tomáš. 10 minút.. 15 minút.. 30 minút.. volám mu na mobil, vypnutý. Tak som teda zavolala kamarátke Monike, ktorá tiež bývala v meste a skočila som s ňou na kávu. Dosť som sa strachovala o neho, že čo sa deje, keď mi nezdvíha ani nevolá ani nič. Monika ma upokojovala, že sa moc opil a že zaspal. A má len vypnutý mobil, aby ho nikto nezobudil.
No pravda bola iná..
Večer mi zazvonil telefón. Keď som na dislayi videla jeho meno, tak som sa strašne potešila a zdvihla s úplným nadšením.
,,O 10 minút buď pod bránou.“
,,Mojou?“
,,áno, idem k tebe.“
Tešila som sa na neho. Veľmi. Tešila som sa na bozky a na jeho objatie.
,,Ahoj, došiel som preto, lebo ti musím niečo povedať. Skôr ako začnem, tak ti chcem povedať, že ťa ľúbim a nechcem, aby toto skončilo, ale rozhodnutie bude na tebe..neprerušuj ma prosím ťa. Keď ma budeš chcieť zbiť, tak sa brániť nebudem.. urobil som veľkú blbosť. Na Silvestra si mi veľmi chýbala.. tak som sa strašne opil, že nechcem si nič pamätať, nech to rýchlo ubehne a nech som zasa s tebou. No dopadlo to tak, že som sa opil a zbalila ma jedna holka z vedľajšej chaty. Vyspal som sa s ňou..“
,,Prosím?! A to mi len tak v kľude povieš?! Prečo si to spravil?! Prečo si mi takto ublížil?! Si obyčajný hajzel! Zmizni mi z očí!“ –kričala som po ňom a pritom plakala.
,,Lenka, ja chápem tvoj hnev, ale neplač. Prosím ťa. Nezaslúžila si si to a ja si to uvedomujem. Poď sem, nech ťa objímem.“
,,Zmizni! Zmizni! Daj mi pokoj!!!“
V tom plačúcom amoku som zavolala Martine, priateľke, ktorá bývala o pár domov vedľa. Vyšla hneď von, upokojila ma a zobrala ma k nej domov na čaj a pár zákuskov. U nej som sa vždy cítila príjemne. Ako doma. Toto dievča mi bolo ako sestrou, ktorú som nikdy nemala a oporou, ktorú som potrebovala. Mala som to všetko v jednej úžasnej osôbke, ktorú som poznala nejaký ten školský rok. Poznali sme sa od základnej školy a stále sme mohli a museli byť spolu. Aj dneska. Tak veľmi mi pomohla. Prestala som plakať. A rozmýšľala som, že sa k nemu vrátim, že o neho nechcem prísť, že on to je najlepšie, čo ma kedy prišlo.
O pár dní sme si išli celá partia sadnúť do jedného podniku na víno. Koho som tam nestretla? Samozrejme Tomáša. A áno, s nejakou holkou. Áno, bozkávali sa a mali k sebe dosť blízko. Nerobilo to so mnou nič. Poslala som mu len sms, že mu držím palce a že ho stále ľúbim, že budem na neho myslieť večne. A budem na neho čakať, lebo patríme k sebe.
Odpoveď mi došla hneď. Prišiel za mnou, objal ma a dal mi pusu. Rozplakal sa tam. Ďakoval mi a hovoril mi veci typu, aký je šťastný, že má mňa.
,,Ďakujem ti za druhú šancu. Už ti nechcem ublížiť. Milujem ťa.“
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
pubertslatinocelny
13. 7.júla 2011 07:35
ze "predsa". ja by som povedal, ze samozrejme, ze je vynimocny, ked ho stretnem za kazdym rohom. Vsak to je az ako nejake kuzlo alebo co
2
No nie je ničím výnimočný a pritom všetkým.. Má v sebe čaro, ale to čaro aj stratí.
Napíš svoj komentár