Stále rovnaký zmätok v hlave. Stále rovnaké pocity. Pocity bezmocnosti. Pocity, ktoré sú tak hnusne silné. Nepremožiteľné. Pýtala som sa sama seba, že prečo sa takto cítim. A pravdou je, že je to kvôli opačnému pohlaviu. Mužovi. Muž, ktorý mi dokonalo zamotal hlavu.
A potom je tu ten druhý pocit. Pocit, ktorý mi túto radosť nedovolí prežívať, lebo si sama neverím. Moje sebavedomie je na bode nula. Nepreháňam. Možno už aj nižšie. Vždy, keď to vyzerá perfektne, tak do toho niečo vojde a pokazí sa celý ten krásny vzťah a ten krásny pocit zmizne. Preč. Do tmy. Hlboko do tmy. Tak, že ten pocit už ani nedokážem nájsť. Skúšala som to s tými najlepšími baterkami na svete, ale nič nepomohlo. Absolútne nič. Ostalo len ticho a tma.
Čo potrebujem na to, aby som tento príšerný pocit zmätku odstránila? Volá sa to vnútorný pokoj. Je to pocit, ktorý mám najradšej. Vtedy lietam v oblakoch a pritom stojím pevne na zemi. Nikto ma nedokáže vytočiť, cítim sa skvelo a sebavedomie mám vyššie ako zvyčajne. Lenže tento pocit ťažko získavate a veľmi jednoducho ho dokážete stratiť. Ľudia sú závistlivé kurvy, ktoré vám nedoprajú ani to najmenšie vyrovnanie a pokoj na duši. Ubližujú vám zámerne. Vtedy si ja poviem:
,,Hlavu hore. Netreba im ukázať pocit úzkosti a beznádeje. Kráčať stále so vztýčenou hlavou a vystretá. Pozerať sa stále dopredu a neriešiť, čo bolo, ale čo je.“
Často krát som si už aj odpovedala, prečo sa niekedy mám takto. Čím to bolo? Vždy to urobí chalan, ktorý vám poblázni hlavu, zlomí srdce a odíde. Zoberie si od vás všetko, čo dokáže uniesť a už ho viac nezaujímate. Tento človek sa vytratí z vášho života. A vy? Chcete sa mu pomstiť. Ale načo? Vy ho milujete, teda ubližujete len sebe. On je hrdý na seba, že zas raz ublížil krásnej bytosti ako ste vy.
Preto..
Utiekla som pred tým. Pred láskou a možno pred niečím, čo sa hralo na lásku a nikdy to láska nechcela byť. Utiekla som, zrovnala som si myšlienky.. povedala som si, že priateľstvo nikdy nenechám v štichu.. rozhodla som sa tak a bude to asi tak lepšie..
Unikla som tomu. Možno si to budem vyčítať, ale na lásku je času ešte hábadej..

 Blog
Komentuj
 fotka
meredithgrey  13. 7. 2011 01:21
myslím, že keď o tom píšeš, práve Ťa to dobehlo..
 fotka
ch  13. 7. 2011 01:25
@meredithgrey

myslíš, že ma práve dobehla láska ?
 fotka
meredithgrey  13. 7. 2011 01:35
mám pocit, že niekto ta dosť sklamal a minimálne to ta dobehlo..it s not over you..?môžem sa mýliť , je noc
 fotka
ch  13. 7. 2011 01:46
@meredithgrey

Láska bolí, klame.. a hlavne po čase sklame. Zmierila som sa s tým, že niektorým ľuďom nie je dopriate, aby boli spolu Narobíme s tým niečo ?
 fotka
meredithgrey  13. 7. 2011 02:01
nemyslím, že láska klame a sklame. to robíme my ľudia. žiaľ. veľmi by pomohlo, keby niekt. človekovia, boli úprimný aspoň sami pred sebou.
 fotka
ch  14. 7. 2011 13:31
Tak a je to tu. Je to pravda, no niektorých tá pravda bolí, tak to hádžu na neschopných ľudí, ktorí si nevedia udržať ani priateľa, nie to ešte lásku.

Mali by sme sa každý pozrieť do svojho zrkadla.. Potom by sme to aj pochopili o čom tá láska je
Napíš svoj komentár