V škole som mala prázdniny a s mojím vysvedčením to nevyzeralo najlepšie. Dokonca to vyzeralo aj na prepadnutie. Rodičia si toto vôbec nevedeli vysvetliť. Mala som ísť s priateľmi na týždeň na chatu. Do hôr. Ale namiesto toho som bola oboznámená s tým, že idem na firemnú akciu, na chatu do hôr s rodičmi a s ich kolegami. S krikom som sa zavrela do izby..kričala som, že ja nikam nejdem! S vami určite nie! Volala som hneď Sise. Sisa, priateľka, ktorá vedela o mne všetko. Boli sme si veľmi blízke. Už ako malé sme spolu „piekli“ koláčiky z piesku. Bola pre mňa akousi sestrou, ktorú som nikdy nemala s tak veľmi ju potrebovala. Doma som totižto nemala nikoho, s kým sa môžem dôverne porozprávať. Preto som celé dni trávila vonku. A nielen dni. Často sa mi dni predlžovali aj do nocí. Chodila som von s tými najhoršími ľuďmi zo sídliska. Mama sa na mňa za to veľmi hnevala, ale nedokázala ma presvedčiť o tom, že táto partia pre mňa nie je vhodná. Áno, mala to márne. Pre mňa to bola rodina.
Dňa 26.12.2009 sme odcestovali smer Tatry. Presnejšie Vysoké Tatry. Celú cestu som tvárila otrávene, počúvala iPod a čítala si knihu. Ani ten môj otrávený pohľad nepomohol. Starý Smokovec 15km. Začala som sa aj tešiť.
Keď sme vošli do chaty už tam boli kolegovia rodičov. Išla som si nájsť miesto, kde budem spať. Našla som si krásnu izbu s ešte krajším výhľadom na hory. Pri tomto pohľade som totálne zmäkla. A do toho ešte zapadajúce slnko? Roztápala som sa. Roztápal sa aj môj hnev na rodičov. Nádhera. Niečo neopísateľne, že čo dokáže pani príroda. Ani sekundu som neváhala a odfotila som si to. Očami ale aj foťákom. Nikdy som nenašla také silné slová, ktoré by tento pohľad dokázali opísať. Takéto slová neexistujú. Zrazu sa z toho rozmýšľania a kochania sa vyrušil známy hlas tety Evičky..
„Večerááá!“ Skvelá teta kuchárka. Raz nás pozvala na súkromnú gril párty.. všetci sme si po jej mäsku oblízali všetkých desať. Rýchlo som sa teda prezliekla a utekala na vytúženú večeru. Prišla som dole v teplákoch a v rozťahanom tričku. Milovala som pre toto chaty. Odviazaná zábava a žiadne predpísané oblečenie ako na recepciach tejto snobskej firmy. Cítila som niečo čudné. Zdvihla som oči od taniera. Videla som ho. Ten pohľad mladého zeleno okého muža. Na tvári mal úsmev, ktorý čiastočne zakrývalo niekoľko dňové strnisko. Bolo to mimoriadne sexi. Nemohla som sa ani nadýchnuť. Ten muž mi vyrazil dych! Po večeri prišiel čas na spoločenský večer v znamení hier. Rodinných hier. Pri týchto hrách som spoznala jeho meno. Volal sa Marek. Vnútri v chate mi bolo neskutočné teplo, tak som sa vybrala sa prejsť pred chatu a troška sa schladiť. Z čoho som bola taká rozhorúčená? Z Mareka alebo z toho prehnaného kúrenia v chate?
Marek došiel za mnou von. Pozdravil ma a predstavil sa mi. Tak a teraz sa oficiálne poznáme. Bola som ním očarená. Lietala som hlavou v oblakoch. Chýbala mi láska už niekoľko rokov. Začali sme sa rozprávať. Celé dni sme sa rozprávali. Došlo aj k bozkom a nežným dotykom. Spával so mnou v tej krásnej veľkej izbe. Každé ráno sme sedeli v objatí na koberci a pozerali na východ slniečka. To isté sa opakovalo aj večer, len s tým rozdielom, že sme pozerali na západ. Na tieto momenty s ním som nikdy nechcela zabudnúť. Chcela som, aby ma držal vo svojom objatí večne. Aby to nikdy neskončilo.
Prišiel Silvester a s ním aj posledná spoločná noc. Na ďalší deň sa odchádzalo domov. Domov. Opakovala som si to slovo nepretržite. Napadlo ma pri tom len jediné. Je Marek z Bratislavy? Spýtala som sa ho na to, že kde býva. Odpoveď mi prišla ihneď. Bola to rana pod pás od osudu? Býva v Žiline. Svet sa mi zrútil. Vybudovala som si najkrajší vzťah. Vnútri mi srdce krvácalo. Nechcela som myslieť na to, že dneska to celé skončí. Chcela som, aby táto noc bola výnimočná. Zažila som ten najkrajší Silvester. A prečo? Na ohňostroj sme pozerali spoločne so šampanským a jahodami vo vírivke. Bola to veľmi chladná noc. Vo vírivke sa to všetko začalo. Chcela som ho cítiť v sebe. A viem, že on chcel to isté. Tak sme sa zobrali a odišli do našej izby. Rodičia dole hlučne oslavovali príchod Nového Roka. Skvelá príležitosť to využiť. Áno, v tú noc som stratila panenstvo. Neľutujem to. Mareka milujem, preto som mu podarovala ten najkrajší darček, aký som mohla. Milovali sme sa pomaly. Skončili sme aj tak ešte vo vírivke, kde sme sa chceli ešte rozlúčiť. Iba mi dvaja. Rodičia už dávno snívali svoje sny ako znova a efektívne zbohatnúť. Pre nás sa čas zastavil. Bol to krásny moment. Milovali sme sa aj tam. Celú noc sme boli hore. Vychutnávali sme si vôňu toho druhého.
V to ráno som od neho odchádzala so slzami. Povedal mi, že ma bude často navštevovať. Kvôli mne sa dokonca s rodičmi presťahoval do Bratislavy. Bolo to krásne. Boli sme spolu často. Prežili sme si toho spoločne veľa. Veľmi veľa. Nakoniec sa to, ale skončilo nešťastne. Síce sme spolu prežili najkrajší rok, ale..
Zamiloval sa do svojej novej spolužiačky. Vymenil naše východy a západy slniečka na horách za východy a západy slnka v hlavnom meste, medzi panelákmi na lavičke.
Tento rozchod mi zobral veľa energie. Ponížil ma. Nadával mi. Takto sklamane som sa ešte nikdy necítila. Nechcela o mne počuť ani Sisa. Ostala som tu celkom sama. Nemala som sa koho oprieť.
Padala som hlbšie a hlbšie na dno. Nech si zoberie svoju vopred zakúpenú letenku do prvej triedy a nech navždy odletí z môjho srdca...
Tak aj bolo. Napriek tomu, že sme bývali v tom istom meste a dokonca aj neďaleko seba, už sme sa nikdy nestretli.. neviem, či sa vrátil naspäť do Žiliny. Neviem o ňom dodnes nič. Nevadí mi to.
Akoby naozaj odletel.. niekam ďaleko..
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár