Keď hviezda vzniká,tak rastie,mení sa a začína svietiť.Potom žiari dáva úsmev ostatným,je článkom v reťazi.Dopĺňa ostatné hviezdy.Dopĺňa nám to naše nebo.Potom začne starnúť a zmenšovať sa.Ale stále žiari.Potom raz vybuchne a zavŕši tým svoj život.Po výbuchu je veľká ako balón a postupne sa zmenší a je z nej malý kamienok.Malý kamienok,ktorý má toho za sebou toľko veľa,že si to nevieme predstaviť.Potom blúdi a neskôr možno prilipne k ďalšej mladej hviezdičke.
Skús si to porovnať s ľudským životom.Najprv je človek maličký,rastie, vyvíja sa.Potom dozreje a vytvára ľudstvo.Vypĺňa svoje miesto na zemi.Neskôr,keď splní čo bolo jeho poslaním začne starnúť.Až napokon zomrie.Ale z mŕtveho človeka ostane živá duša.Chvíľu blúdi,ale potom si nájde mladšieho druha,tu dole na zemi a bdie nad ním.
Hviezdy sú vlastne tým čo sme my.Alebo my sme tým čo sú hviezdy.
Vieš ešte na čo som prišla?Začínam chápať nekonečno.Keď dlho pozeráš na hviezdy a nevidíš nič iné, máš pocit,že si medzi nimi.Že lietaš niekde v beztiaži.Že sa môžeš všetkého dotknúť.Zrazu to skúsiš,ale nejde to.Ale myslím si,že po smrti to také bude.Život je nádherný,smrť bude pekná a naše pokračovanie bude fantastické.
A ešte jeden hviezdny postreh.Uvedomila som si ako vzniká pocit osamelosti.Človek je medzi ostatnými ale stále sa cíti sám.Akoby mu boli ostatní na míle vzdialení.A predsa sú tak blízko.Skús sa dlhšie pozerať na jednu hviezdu.Po chvíľke budeš vidieť len ju.Potom sa obzrieš a uvidíš koľko ich je okolo nej.Nie je sama.Má okolo seba spústu ostatných hviezd.Len ešte nevie,že tam sú.Tak ako my,ľudia.Hľadáme a pozeráme na seba,no nevidíme sa.Až potom si všimneme a tam niekde vnútri nás zahorí naša osobná hviezda.
Koľko veľa vecí môže objasniť jeden pohľad na nočnú oblohu
Čo myslíš?Je to tak?..Ja verím,že áno.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár