Láska to bola obrovská, obaja sme vedeli, že sme tu jeden pre druhého, že sme si súdený, chýbajúce polovičky sa stretli. Žilo sa nám úžasne. Žiadne hádky, žiadne nezhody, samé kompromisy a to všetko len kvôli tomu, aby sme ostali v pohode a aby sme jeden druhému neublížili, tak sme sa milovali. No čo čert nechcel po dobe dlhšej ako rok, sa to z čista jasna ako blesk z neba skončilo. Nechápala som prečo je koniec, veď sme si úžasne rozumeli, prežili sme spolu ťažké chvíle aj neopakovateľné romantické zážitky. No keď raz niečo chlapovi vôjde do cesty, žena s tým nič neurobí. To že je koniec mi nedokázal povedať sám, radšej to povedal kamarátovi ktorý mi to povedal keď som sa dívala ako moja životná láska odchádza. Zo slovami "Je koniec." a "Prvý krát som ho videl plakať." mi kamarát oznámil tú horkú správu. Plač a vzlyk som nevedela ovládať. Radšej som sa vybrala domov.
Prešli 2 roky a za tie dva roky som nezmenila postoj k nemu. Stále som chcela byť s ním, šťastná, milovaná ako kedysi, lebo som myslela, že sme si súdený. Opak je pravdou.
Ja som preskákala mnohými vzťahmi v ktorých som hľadala akoby jeho zástupcu, niekoho kto by ma miloval tak ako on. A možno len moja slepota mi nedovolila vidieť tie zamilované oči chlapcov s ktorými som bola. Až raz...
Môj dobrý kamarát, dá sa povedať že jeden z najlepších, ma vytiahol von. Boli sme vonku a trávili čas popíjaním lacného alkoholu v lesíku. Už mierne podgurážení sme sa obaja rozhodli, že sa ideme zabaviť. Na tie chvíle nikdy nezabudnem pretože tak som sa asi ešte nebavila. Ibaže keď sa naše oči stretli preskočila iskra. Pobozkali sme sa. Po príchode domov som rozmýšľala že čo to bolo, či to bol len alkohol alebo niečo viac.
Bolo to však niečo viac.
Postupom času sme sa začali zbližovať, trávili sme spolu čas, všade sme spolu chodili. Jednoducho sme sa do seba zaľúbili.
Najhoršie však bolo, že sme obaja boli zadaní. Nevedeli sme čo robiť, ale spolu nám bolo úžasne. Nechcela som od neho odísť, chcela som byť stále s ním pretože bol jednoducho úžasný.
No a vtedy sa začali všetky moje problémy a starosti.
Chlapec, ktorého som ja tak strašne milovala, ktorý ma odkopol, ktorý mi zlomil srdce na tisíc kúskov sa zrazu rozhodol, že by chcel byť so mnou. On sa rozišiel so svojou priateľkou s ktorou bol rok a pól a mňa začal presviedčať, že urobil chybu keď ma opustil. Nevedela som sa rozhodnúť s kým chcem byť. Či s novou láskou alebo starou. Veľmi som sa kvôli tomu trápila, nedalo mi to spať, stále som sa len sama seba pýtala "Ktorý?!"..Ktorý je ten pravý..
Urobila som chybu a vybrala som si lásku minulú.
Spočiatku to bolo úžasné akoby sme sa vrátili do doby keď sme spolu ešte boli a boli sme šťastný. Aj keď ma zvnútra zožieralo to čo som urobila. No ja som bola šťastná, tým som sa utešovala. Ale ako inač, ja sa stále iba mýlim a robím chyby. A toto bola najväčšia. Pochopila som to skôr ako mi môj "milovaný" povedal, že má chaos v hlave a že je toho na neho veľa no a že by sme sa nemali pár dní vidieť. A tak som čakala aj keď som vedela ako to dopadne. Tušila som že sa bude chcieť zasa vrátiť k nej, k tej čo bola po mne a zároveň predo mnou. Veď prečo by aj nie veď si dobre rozumejú a už ich aj zrazu bavia rovnaké veci.
O dva dni nato ako mi poslal SMS s tým textom že by sme sa nemali vidieť blá blá blá som mu volala ako sa rozhodol. On mi povedal že je to komplikované a tak som sa prosto zmierila s tým že to už asi skončilo. Išla som domov z mesta a stretla som kamarátov. Volali ma ísť niečo popiť tak som povedala že asi prídem, lebo má prísť ešte kamoška tak ju vytiahnem von. O hodinku sme išli s kamoškou za nimi a kto tam nebol? No on aj s tou slečnou vyvolenou. Objal ma ako by medzi nami nebolo nič a už som vedela že je prosto koniec.
Po tom ako som tam tak sedela a videla ho ako sa dobre zabáva, no nie so mnou a že na mňa ani nepozrie som to prosto ukončila a skončila som s ním nadobro. Nebola som smutná ale nahnevaná, že mi klamal.
Prišla som o všetko, o sen že budeme raz spolu a bohužiaľ aj o svoju novú lásku pretože sa za ten čas dal dokopy s tou ktorú v minulosti tak miloval, a bolo vidieť, že sú šťastní. Ale ja som im to priala pretože ja nie som neprajníčka ani tá čo sa snaží všetko zničiť, aj keď si to o mne ľudia myslia.
Síce ja som teraz tiež šťastná lebo láska je so mnou stále. A všade bude Len viem, že to čo bolo sa už nevráti a minulosť musí ostať minulosťou..
Blog
3 komenty k blogu
1
otvoreneokno
30. 5.mája 2011 12:39
Prepáč, ale chlapec je Kokot v veľkým "K" a ty hlúpa hus, tak isto ako milion dievčat na tomto svete.
2
No a?... Nikto nie je dokonalý a každý z nás robí chyby..
Dôležité je sa s tým vyrovnať, poučiť sa a ísť ďalej.
Dôležité je sa s tým vyrovnať, poučiť sa a ísť ďalej.
3
Je to tak Ja som hlúpa hus.. Ale človek sa učí na chybách.. len mi prišlo vtipné čo sa mi stalo
Napíš svoj komentár
- 1 Hovado: Zvláštnosti slovenskej poľovačky s Maďarom
- 2 Mixelle: Milan a Zuzana alebo ako som sa stala strážcom tajomstva
- 3 Protiuder22: Oheň
- 4 Dezolat: Teal a jeho sen o písaní
- 5 Hovado: Opäť som späť
- 6 Mixelle: Agáta
- 7 Tomasveres: Moje prvé ( ne ) vysnívané auto
- 8 Hovado: Spomienky
- 9 Hovado: Každé bláznovstvo, 3 dni trvá
- 10 Hovado: Psychoterapia