Vždy keď už zaspávala a zavrela oči videla jeho tvár, bola šťastná, chodili spolu po lúke a plašili lúčne koníky. Oboch ich to bavilo a smiali sa ako malé deti ktoré hrajú nejakú zábavnú detskú hru. On vždy odtrhol ďatelinu a zapol jej ju sponkou, ktorú mala vo vlasoch. V tom jej zazvonil telefón. Ukázalo sa jej známe číslo. Už vedela že sa musí ponáhľať, inak by mala problém. Bežala cez celú tú lúku od neho prečo a plakala, a vždy keď sa otočila videla aký má krásny úsmev a ako tam na ňu čaká - že sa vráti. Celú cestu bežala čo jej sily stačili, zakopla rozbila si koleno ale ona sa len postavila a bežala ďalej. V tom zahla doprava a narazila do chlapca. Zdvihla hlavu, že sa ospravedlní ale všimla si že to je ten ktorého bolo to číslo. To on jej volal. Objala ho ako keby sa nevideli sto rokov, pobozkala ho jemne na pery, takým priateľským bozkom. Vo vnútri však obaja vedeli, že ich spojuje niečo viac ako len kamarátstvo.
Jej srdce bolo na roztrhanie lebo ona milovala obidvoch, len na každom niečo iné. Našla svoje druhé ja v oboch. Nevedela sa rozhodnúť ktorého si má vybrať a tak ostala s oboma. Jeden o druhom ani nevedeli. No ju to zožieralo z vnútra lebo vždy opúšťala jedného kvôli druhému a naopak. Záhadný chlapec z číslom jej dával až priveľa lásky a chlapec z lúky na toho ona čakala pridlho aby sa ho teraz vzdala. Pobozkala chlapca z číslom a v tom jej zazvonil telefón. Bol to chlapec z lúky.
Ona sa rozbehla za ním a keď ho zbadala ako nehybne leží v tráve rozbehla sa ku nemu s krikom tak rýchlo, že lúčne koníky ktoré spolu plašili nestíhali ani utekať. Dobehla ku nemu naklonila sa ku nemu a jediné čo zbadala bola jeho tvár posiata slzami oči mal otvorené ale už v nich nebol žiaden život. Pozrela sa na jeho hruď, bola celá od krvi a dala z neho dole tričko. Čo videla jej vyrazilo dych. Jeho srdce bolo rozlomené na dve polovice. Vtedy si uvedomila, že to ona mu zlomila srdce. Začala plakať ako ešte nikdy v živote. Plakala až sa dusila vlastnými slzami. V tom s ňou škublo a rozbehla sa za chlapcom z číslom. Keď dobehla na to miesto kde sa stretli videla že on ešte žije ale že jeho hruď tiež krváca. Rozopla mu košeľu a teraz videla na vlastné oči ako sa chlapcovi láme srdce na dve časti. Jediné čo jej stihol povedať bolo že ju veľmi ľúbil. Potom skonal aj on zo slzami v očiach ktoré sa pri dopade na horúci betón vyparili ako keby neboli ani vyronené.
VTEDY sa vždy zobudila...
Bola to jej nočná mora ktorá ju prenasledovala už tých dní čo ich oboch pozná.
Bola by ochotná dať za nich život.. a vo sne dali oni život za lásku ktorú ku nej cítili...
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
lisss
5. 8.augusta 2010 17:07
je to....... nadherne..... uchvatne...... nieco este viac..... ja proste nemam slov.... donutilo ma to plakat...... mas proste talent moja
2
Strašne pekné .. a to sa niekomu aj naozaj snivalo alebo si to vymyslela ?... alebo je to o tebe ??..
............................................................
............................................................
Napíš svoj komentár