-"Vieš, že jej nechceš pomôcť, tak nad čím tu rozmýšľaš?! Uvažuješ nad tým, no v skutočnosti by si na ňu ešte pľuvla."
-"Rozmýšľaj racionálne, je to tvoja priateľka. To ju tam tak necháš ležať?"
Lenka spadla na ceste. Šmykla sa jej noha a letela na zem. Natiahla sa za mnou, nech jej podám ruku. Autá sa na ňu hrnuli, ranná špička, všetci sa ponáhľajú do škôl a do práce. Nikto si ju nevšimol ako tam tak leží na ceste. Iba ja som sa na ňu pozerala. "Pomôž mi, rýchlo!", povedala.
Podala som jej ruku, pomohla jej vstať, no akoby ma niečo ovládlo.
Autá sa rútili a ja namiesto toho aby som ju odtiahla z cesty.... som ju sotila. V jej očiach sa zablysli slzy. Necítila som ľútosť, a ani teraz ju necítim. Hneď prvé auto ju nabralo. Letela ako handrová bábika, ako keby nemala žiadne kosti. Havária!
"...pomóc..zavolajte niekto záchranku!..", skričal nejaký okoloidúci, ešte jej chcel pomôcť. No Lenke sa už pomôcť nedalo. "...HEJ STOJ!" vrieskali na vodiča, ktorý sa pokúšal z miesta ujsť. Ja som sa len otočila na päte a išla do školy....
-"Cítiš to?! To je pocit radosti, veď sama vieš, že si to chcela urobiť.."
-"Ako si len mohla?! Pozri sa na ňu boli ste priateľky!"
-"Podviedla ťa! Tá suka ťa podviedla a chcela ti prebrať Dana! Dostala čo si zaslúžila! Keby bola priateľka, nikdy by to neurobila."
-"Ale veď nevieš či je to pravda... ani si ich nevidela spolu. To Sima ti povedala, že chodí každý utorok s Danom niekam do mesta. Ale ty si ich nikdy nevidela, a ani si sa nespýtala. Netrápi ťa svedomie?!"
-"Prečo by ti to povedala Sima keby to nebola pravda?! A keď spolu niekde chodili, prečo ti to nikto nepovedal?!"
...Mám v hlave zmätok..
...Čo mám teraz robiť?!....
...V škole je humbuk kvôli Lenkinej smrti...
..Mňa sa to netýka..
...Týka sa ma to?....
Zradila ma.. ako mohla?!
-Dano?!-
-Čo je Myšička?- odpovedal mi..
-Rozchádzame sa..-
-ČO? To prečo?-
-Prečo si mi nepovedal, že si chodil s Lenkou do mesta každý utorok? A prečo si mi nepovedal, že si ma s ňou podviedol?! Čo si s ňou robil?!!! HOVOR!-
-Čo, veď budeš mať narodeniny o pár týždňov a Lenka mi pomáhala ti vybrať vhodný darček a pripravovali sme miesto na oslavu. Vieš D7 je tvoj obľúbený klub a tak.. no chceli sme ťa prekvapiť. Lenže...stala sa tragédia...-
Vtedy som to pochopila! Moje druhé ja sa vo mne ozvalo, a urobila som to, čo by som nikdy spraviť nechcela.
Ale aj tak, som ľútosť necítila. Dokonca mi bolo dobre. Danovi som nič nepovedala a doteraz nikto ani len netuší, čo sa medzi mnou a Lenkou stalo, ani ako sa to stalo....
...som nevinná..
------------
Zahľadela som sa na Lenku, leží na ceste. Autá prichádzajú.....
Podala som jej ruku aby som jej pomohla vstať.....
..."...pomóc..zavolajte niekto záchranku!..", skričal nejaký okoloidúci...otočila som sa a šla preč....
Skutočný príbeh
Komentuj
3 komenty k blogu
1
flascha
18. 2.febuára 2009 22:21
diabolske myslienky
Napíš svoj komentár