V poslednom čase uvažujem nad tým, na ktorú svetovú stranu sa mám otočiť, kam sa vydať, a hlavne čo si vybrať a či v tom budem vôbec dobrá. Základná otázka je: "Čo budem robiť keď skončím školu?!" Mám síce ešte dobré dva roky kým zmaturujem, no nikdy nie je neskoro nad niečim takýmto uvažovať. Mám veľa záujmov, rodičia si myslia, že to čo som si vybrala nieje práve najvhodnejšie(štúdium japonského jazyka, japonská kultúra). Baví ma to! Nedokážu to pochopiť? Ich problém. Je viac vecí ktoré ma bavia, ale čo s toho si vybrať?! Budem vôbec dobrá ak sa do toho pustím, nech už to bude čokoľvek?? Ak nedospejem, nikdy sa to nedozviem.
Priatelia mi vravia, že som decká, správam sa ako dieťa, som milá, rozkošná, zlatá(no mňa to nudí a nepríde mi to ako pravdivá informácia, ktorá by mala na mňa smerovať). Nie som predsa malá. Ale.. vlastne to sa snažím zistiť! Či som schopná, či som rozumná, alebo hlúpa a nedospelá, či dokážem niečo riadiť, a vlastne celková otázka.. Kto som, čím som a kedy som sa tým stala? Uvažujem nad tým ako ovplyvniť ľudí, no ale aj ako ľudia ovplyvňujú mňa. A nech uvažujem akokoľvek, príde mi, že mňa vlastne nikto neovplyvňuje. Znamená to, že som dospela? Rozmýšľam sama a prispôsobím sa, ale nie som si istá či to stačí. Je toho samozrejme viac, oveľa viac ale komu sa to tu chce vypisovať. Som si istá, že raz prídem na to čo je pre mňa najdôležitejšie.
Ako budem existovať v rodine? Ak budem mať vlastnú rodinu, ak to zvládnem. Na tieto otázky je teraz skoro, ale mne to príde tak, že jednoducho musím nad tým uvažovať. Znamená to, že som vyspelá, že už som naozaj dospela do štádia sa tak povediac "usadiť"? No určite nie, ale rozumovo?!
V rodine máme problémy a ja som takou ich menšou súčasťou aj keď sa ma to úplne priamo netýka. Rozpadla sa nám rodina, všetci sú s toho na nervy a ja mám pocit, že ja by som tie problémy dokázala riešiť inač, oveľa jednoduchšie. Väčšinou s takým problémom príde babka, a my "to" riešime v kruhu rodiny a ja (to sa mi asi iba zdá) vždy prídem z názorom ako keby som bola psychológ. Vtedy si pripadám ak keby som nebola dieťa ale ako keby som už bola dospelá. Ale som naozaj dospelá?! Hlúpe otázky....Hlúpe odpovede....
Myslím, že keď raz naozaj dospejem, a naozaj sa postavím na vlastné nohy, bude zo mňa "nádherná kvetina" a nie "púčik" a budem rozdávať viac ako teraz príjmam, vtedy skutočne budem dospelá!
Len dúfam, že sa naozaj rozhodnem správne, pretože svet je zlý a ja nechcem a ani nebudem jeho súčasťou. (ja mám totiž vlastný svet
Moje myšlienky som teraz dala tu.. som zvedavá, čo sa zmení, ak sa niečo zmení, a možno to budem práve JA čo sa zmení.
Úvaha
Komentuj
4 komenty k blogu
1
brekekee
11. 1.januára 2009 21:43
si na dobrej ceste..
2
Veľmi veľmi veľmi pekne napísané.Skutočne perfektne.Myslím že po tomto si zaslúžiš byť dospelá Ale fakt máš dobrý štýl a tie odpovede...Umenie byť dospelým je to ako dokážeš riešiť problémy a nie koľko máš rokov.Ešte nie si dospelá telom ale duchom určite si.A teda ten odbor(ak to tak smiem nazvať)je prinajmenšom obdivuhodný výber.Musíš si veriť a dokážeš všetko.Aj mne sa niekedy zdá že starší by mohli riešiť problémy inak.Škoda že svoje deti nepočúvajú viac.Mohli by sa všeličo naučiť čo už zabudli.Kašli na názory ostatných.Keď sa vidíš ako dospelá si dospelá a nikto ti to nevezme.A zostaň aj v tom svojom svete,lebo tento náš je priveľmi skazený pre taký kvet (sakuru) ako ty.
3
moja nemen sa, si uzasna taka, aka si... a dostatocne dusou dospela...
Napíš svoj komentár