Tak ma minule napadla taká haluz...Kedy som ja, alebo sme my, sami sebou...Doma???Rozhodne nie.Pochybujem, že z nás všetkých vedia naši rodičia čo vonku stvárame...Nehovoriac len o cigaretách,alebo jednom pive.Trochu ma to zarazilo, že sú s nami od nášho narodenia, a pritom nevedia čo sme zač.A čo máme ďalej:vonku medzi priateľmi sa cítime uvolnene a príjemne.Čiže z toho vyplýva, že sme vlastne sami sebou.Ale ani to nie je správna odpoveď. A pritom je to také jednoduché...Po mojom dumaní a nejakom tom vínku som prišla na záver, že človek je len vtedy sám sebou, keď je sám.Len vtedy sme to my.Pretože robíme veci, ktoré by sme na verejnosti nerobili a v kľude si uvažujeme o takých veciach, ktoré by sme sa niekedy báli vypustiť z úst...No tu sa nám naskytuje ďalšia otázka. Sme skutočne sami? Môžme byť sami v izbe, ale to že tam nikoho nevidíme neznamená, že tam nikto nie je...Tak jak to je?

 Blog
Komentuj

4 komenty k blogu

1 
fotka
cinco  24. 4. 2006 15:31
Dobre haluzne myslienky...



Ale je to tak, sami sebou sme len ked sme sami.

Stale sa musime spravat podla spolocnosti v ktorej sa prave nachadzame...

A pritom to robime uz tak podvedome, ze si to ani neuvedomujeme...
2 
fotka
cinco  24. 4. 2006 15:34
no darmo, zase sa potvrdilo prislovie: "in vino veritas"
3 
fotka
tomm15  24. 4. 2006 21:49
Hani, rád by som ti povedal aj svoj názor. Ja som sám sebou, keď som s mojím naj kamarátom, ktorý má moju plnú dôveru. Pri ňom dokážem byť sám sebou. Tento piatok bude dúfam opekačka a tam bdueme dumať obaja
4 
fotka
sima  24. 4. 2006 22:54
tak tak hanicka moja.
Napíš svoj komentár