Akurát keď si chcel podrobnejšie prezrieť tábor, začul prichádzať vozidlo. Otočil sa a videl prichádzajúci jeep. Keď k nim dorazil, zastavil a vystúpil z neho dôstojník, všetci zasalutovali, dostôjník im povedal, kde majú stany, kedy sa podáva večera a tiež kedy a kde bude "briefing". Potom nasadol do jeepu a odišiel. Všetci sa pomaly pobrali so svojími vecami smerom k ich budúcemu domovu na najbližších pár mesiacov. Jack nebol výnimkou, zobral si svoj batoh a pobral sa k svojmu "domovu". Cestou si obzeral tábor, hľadal nejaké orientačné body a všímal si ostaných vojakov. Poniektorí fajčili, hrali karty, rozprávali sa, hrali futbal, alebo basket a niektorí čisitli svoje zbrane a výstroj. Klasicky videl tu tri skupinky vojakov, takí, čo tu už boli druhú, či tretiu rotáciu a presne vedeli ako to tu funguje a svoj pobyt brali už ako dovolenku, potom takí, čo si už zvykli, ale tešia sa na odchod domov a tiež nováčikovia, ktorí nevedeli sa snažili dodržiavať pravidlá do bodky a celkovo pôsobili dojmom vyoraných mmyší. Jack samozrejme nebol žiadny nováčik, bol príslušník špeciálnych jednotiek a navyše sniper. Prežil si toho viac ako väčšina tábora dokopy a vojenské tábory boli pre neho len zastávky, kde doplnil zásoby jedla, vody a munície. Potom zas vyrazil von, do terénu robiť svoju prácu. Aj preto nemal skoro žiadnych priateľov. Vždy na základni dostal svojho "spotera", ktorý bol poväčšinov takej istej povahy a ak nie musel si zvyknúť. Jack mal svoje pravidlá a zásady, ktorých sa vždy držal. Vďaka nim vlastne ešte žil.
Keď prišiel k svojmu stanu, ešte raz sa rozhliadol a vošiel dnu. Zapol lampu, čo bola na stolíku a začal vybalovať svoje veci. Keď skončil, pustil sa do kontroly výstroje, prezrel maskáče, hejkala a prešiel na kontorlu zbraní. Nôž vytiahol z púzdra, vyčistil a naolejoval ešte raz, hoci to spravil už pred odletom. Potom skontroloval aj svoju osobnú zbraň, rozobral ju, vyčístil, prestriekal a znova zloźil. Potom ju zasunul do puzdra a nasadil si ho. Na koniec jeho ostreľovačska puška. Opatrne ju vybral z kovového kufra, pozorne ju prezrel, rozobral, dôkaldne naolejoval, zložil a prebytočný olej osušil handričkou. Potom si do rúk vzal dalšiu handričku a opatrne vyčistil puškohľad. Potom zbraň opäť vložil do kufra, zamkol ho a strčil do batoha. Poobzeral so po "izbe", uistil sa, či je všetko na svojom mieste a zasunul batoh pod posteľ. Pozrel na hodinky a zašomral, už bolo pol siedmej, čas ísť do jedálne a potom na orientačný brífing. Nič z toho sa mu nechcelo, ale vedel, že to je nutné. Čo už, obhliadku okolo tábora a preskúmanie blízkeho okolia bude musieť nechať na zajtra. Možno uz aj so svojím "kolegom". Pri myšlienke na nováČika ho striaslo a dúfal, že ho nebude musieť zaúčať. Ešte raz podvedome skontroloval izbu a vyšiel von...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
seximelisa
1. 12.decembra 2007 22:31
zacina to dobre .......ale dufam ze to nebude mat vela casti.pekne citanie....ani som neveela ze mas take pisatelske crevo
Napíš svoj komentár