Brífing bol nuda presne ako predpokladal. A jeho parťák? Dojmy zatiaľ neutrálne, vyzeral, že sa aj bude držať v úzadí. Veď ešte za ním príde a zistí si presne aký je. Ale nebude čakať na ďalší den. Ide si ho preveriť hneď. Našiel ho za 10 minút. V bare. Nepáčilo sa mu to, bar nebolo miesto, kde by mali byt ostreľovači špeciálnych jednotiek. Aspoň nie, keď vedie, že pojdu do terénu a musia makať na príprave. Tony - to bolo meno jeho nového kolegu - získal mínusový bod, ale ešte to nie je stratené. Prišiel k nemu, nemusel sa predstavovať, Tony okamžite vedel o čo ide. Vraj o ňom už počul - preriekol sa, ďalší mínusový bod. Zhruba štvrť hodinu to v bare Jack vydržal, potom navrhol nech idú von. Naštastie súhlasil. Rozhovor pokračoval a Jack nenápadne zisťoval, čo potreboval. A to čo zisťoval, sa mu prestávalo páčiť. Z Tonyho sa rysovalo to čoho sa obával - nováčik a čo bolo horšie, nielen že išiel presne podľa príručky, ale aj bol všeznalý expert a to bol len na jednej ostrej misii. Z nočného tréningu nebude nič, ale Jack mu musí dať príučku. Zhruba už vie v akom duchu, ale bude musieť počkať na zajtra. V noci všetko naplánuje a potom zorganizuje. Nastal Čas ukončiť rozhovor a naplánovať príučku tomu mladému sráčovi. Jack takýchto neznášal, v boji to zabíjalo. Dobrý vojak mal mať inštink, dobrú kondičku, odolnú psychiku a hlavne mal splniť úlohu.
Cestou do stanu, už premýšlal ako presne Tonyho potrestá. V hlave mu skrsol šialený nápad... nie to nie, to nemôže. Alebo môže? Bolo by to veľmi účinné, ale na to by potreboval pomoc. Zamyslel sa, rozmýšlal, kto by bol ten pravý. Musí to byť niekto ako on. Niekto, kto fakt neznáša všadebol-všetkovidel. Niekto, kto vie ako to vyzerá na bojisku a najlepšie niekto, kto je "hore". Lenže z velenia, tam neboli žiadne známe tváre. Vlastne moment. Jeden člen mal priletieť neskôr z iného tábora. Z myšlienok ho vytrhol rozhovor, poobzeral sa. Zbadal dve posavy, nevidel im do tvárí, ale jasne rozoznal hviezdičky na ramenách - vyšia hodnosť. Zasalutuje a radšej sa rýchlo vyparí. Práve keď rozmýšlal nad najkratšou cestou k stanu, dopadlo svetlo na tvár jedného z dôstojníkov. Ale veď to je... Jack! zakričal dôstojník a rýchlym krokom išiel smerom k nemu. Jack nemohol uveriť vlastným očiam, stál a zatiaľ nevydal ani hlasku zo seba. Rychlo sa spamätal, vykročil smerom k dôstojníkovi. "Zdravim Pady. Dokedy sa zdrzis?" Pady, ako ho volalo len pár ľudí, bol jeden z najlepších chlapov vo velení. Aspoň podla Jackových kriterii. Dalo sa na neho spolahnúť, pamätal si ako vyzerá bojisko a kašlal na politiku. Jack pod jeho velením slúžil niekoľko mesiacov a na konto mu pribudlo niekoľko úspešných misii. A aj jedna, smutná udalosť o ktrej nikto nehovoril - strata Jakcovho kamoša - spottera. Postrelili ho, vrtuľník prišiel včas avšak Jackov kamoš umrel tesne pred pristátim.
Nemali veľa času, takže prehodili pár slov a dohodli sa, že sa zajtra stretnú a zaspomínajú na staré časy.
Skvelé. Jakc už našiel "niekoho". A lepšieho človeka si nemohol ani len priať. Tony dostane príučku na ktorú len tak nezabudne a potom s ním snáď bude rozumná reč. Alebo požiada o preloženie. Jackovi to bolo jedno, už teraz sa tešil. Presne vedel, ako a čo spraví. Bude to krutá lekcia...
PS: Melisa, dúfam, že sa zapáčila aj táto časť
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
sarah_whiteflower
7. 12.decembra 2007 11:26
Grrrr ja chcem pokračovanie! Teda prehltla som to jedným dychom... tak teda dúfam, že napíšeš aj ďalšiu časť, takýto štýl písania na pokračovanie mám fakt rada...
2
pacila pacila....a aj postava sa mi paci cim dalej tym viac........takze dalsi plus.......a rovnako plus aj za meno.bo mi dakoho pripomina..... ....tesim sa na dalsiu
Napíš svoj komentár