***********
"Ja...mám ťa rada, Shino! B-budeš so mnou chodiť?"
Aké neobvyklé ráno, takto sa to obvykle nezačína...čudne. Pomyslel som si stojac pred tým dievčaťom. Rozmýšľal som, hladiac tomuto dievčaťu do tváre. Červenala sa a oči mala rozšírené, ako čakala moju odpoveď. Mala dlhé priam červené vlasy, vcelku peknú postavu a čo navyše vedel som že ju mám rád. Rád ako....ako vlastne? To neviem....
Dievča sa pravdepodobne začalo cítiť nepríjemne, lebo sa zavrtelo.
Risknem to že ju možno neskôr zraním....ale...RISKNEM!
"Shiory....Shio...dobre!" povedal som a nasadil som frajersky úsmev. Pravdu povediac si myslím že sa ku mne vôbec nehodí.
Shio začala skákať od radosti a mne nedalo, chytil som ju za ruku a na ústa som jej vtlačil veľký bozk, až skamenela. Potom som sa otočil a zamával som jej dozadu.
"Uvidíme sa po škole!" zvolal som za seba.
"Á-áno!" povedala, s hlasom plným nadšenia.
Vzdychol som si...ako poznám Shio už to vie polka školy.
Keď som vošiel do triedy, privítal ma hlasný potlesk a pískanie. Ako som predpokladal, už o tom vedeli. Hneď ma zahrnuli otázkami, ktoré som však statočne od ignoroval.
Deň ubehol ako voda a ja som pomaly šiel ku hlavnej bráne. Shio tam už stála.
Pod podmienkou, že i tak to už pravdepodobne všetci vedia, pristúpil som k nej.
"Aho..." nestihla dopovedať ani pozdrav keď som ju pozdravil ja, dlhým a pocitmi nasýteným bozkom. Shio sa celá červenala a oprela si hlavu o moju hruď. Chtil som jej hlavu a usmial som sa. Zobral som ju za ruku a pohli sme sa. Šli sme bok po boku ako správny pár do mesta. Prechádzali sme sa smiali sa, bolo mi dobre, aj keď niekde vzadu v mojej hlave mi hovorilo, že niečo tomu chýba. Avšak nevenoval som tomu pozornosť.
"Hej Shio? Smiem sa ťa niečo spýtať?" začal som pomaly.
"Jasné..." odpovedala okamžite.
"Čo sa ti na mne páči?" toto bola otázka ktorá mi vŕtala hlavou. Pre ňu však bola taká nečakaná že sa musela zastaviť. No a potom sa hneď na to začala smiať. Nerozumel som prečo.
"No na tebe? Všetko. Napríklad tvoj výzor - máš krásne, polo-dlhé a jemné slabo hnedé vlasy, veľké modré oči a....ja neviem jednoducho si celý zlatý." povedala a začala sa chichotať a mierne červenať. Radšej som túto tému ďalej nekomentoval.
Od toho dňa sa deň podobal dňu ako vajce vajcu. Stále to isté dookola.
Až keď raz neprišla zmena. V škole si spolužiak menom Akashi Kanto prisadol ku mne a Shio na obed. Prekvapilo ma to, pretože moc nerozprával.
"Hmm, počujte nepomohli by ste mi?" povedal nesmelo pozerajúc sa so svojho taniera.
"Jasné" povedala Shio bez rozmýšľania.
"Vy spolu chodíte však? No ja som chcel či by ste nešli na dvojité rande s Yuri - mojou kamoškou z detstva a Aiom jej priateľom . Prosím chcela aby som tam šiel ja ale nemám s kým tak sa pýtam vás dvoch. Prosím." vyzeral zúfalo.
"Jasné že pôjdeme!" povedala bez veľkého uvažovania Shio. Zase. Vzdychol som si a považoval to za vybavené a tak som detaily nechal nech si to prediskutujú oni.
V deň dvojitého rande som sa so Shio stretol skôr a chvíľu sme si užívali to že sme sami. Potom sme šli na dohodnuté miesto. No ako náhle sme sa zoznámili s tým párom, stalo sa niečo čudné. Yuri sa zdala byť normálna ale Ai... Keď som si s ním podával ruku cítil som, ako mi srdce vynechalo jeden úder.
Bojím sa, bojím sa toho pocitu ktorý vo mne vyvolal. A čo bolo horšie celý čas som musel v kine sedieť vedľa neho. Ten pocit ma zožiera. Je to, že by som sa ho chcel dotknúť alebo aj ho pobo- preboha! na čo myslím veď nie som gay! Ale....stále ma to nútilo o tom premýšľať. Vôbec som sa nedokázal sústrediť na film. keď sa film skončil uľavilo sa mi.
"Sorry, musím si odskočiť..." povedal som a rezkým krokom som šiel smerom na toalety. Vošiel som do vnútra a niečo bolo čudné, dvere ktorým obvykle trvalo zatvoriť sa dlhšiu dobu, sa zatvorili takmer okamžite. V tom momente som za sebou zacítil čiu si prítomnosť a takmer okamžite ma mocné ruky otočili a hodili do dverí až na zabolel celý chrbát. Pozrel som sa na útočníka.
"Kto si? Čo to robíš....prečo?" znel zúfalo a ja som nevedel čo mám urobiť. mojím srdcom trhlo. Bolelo ako ešte nikdy. Ani keď Shio plakala, alebo keď sa jej stalo niečo zlé, tak ma tak nebolelo ako v ten moment.
Prinútil som sa usmiať. "Ja...neviem...som ten kto som..." podarilo sa mi zo seba vysúkať. V tom momente vzal moju tvár do mojich dlaní a pobozkal ma. Jeho pery mali chuť koly, ktorú pre chvíľou pil. Až príliš neskoro som si uvedomil čo znamenalo to, že som sa nemohol a ani nechcel sa brániť. Už od prvej chvíle ako som ho uvidel, som sa do neho zamiloval. Oči mi zostali rozšírené, kvôli tomuto zisteniu. Ai, akoby i práve uvedomil čo spravil sklonil hlavu a povedal - "Prepáč." potom rýchlo odišiel.
Zosunul som sa popri stene, nevediac čo robiť, nechcel som ublížiť Shio ale,...musím...zajtra jej to poviem. Zajtra....
O chvíľu som prišiel za nimi. Snažil som sa správať normálne, ale Boh vie ako mi to išlo? Zas som za sebou niekoho zacítil. Neotočil som sa. Do ucha sa mi dostalo len tiché: "Walkingstreet 44 dnes o 22:00, prosím..." Aiov hlas bol sladký a posledná časť znela strašne zúfalo a prosebne. Okamžite som sa rozhodol prísť. Asi som nevedome pri tom kývol hlavou lebo sa vzdialil, ale kto vie?
O 21:00 sme sa rozišli, okamžite pod zámienkou, že mi niečo rodičia nakázali, som Shio hneď odprevadil domov a ponáhľal sa na danú ulicu. Došiel som o 22:00 presne.
Hneď na to sa tam zjavil aj Ai. Jeho tmavo čierne vlasy v tme splývali a tak bolo ťažké vidieť mu do tváre. Ai ma chytila za ruku - čo ma potešilo na zároveň som sa cítil trápne - a odtiahol do akéhosi - pravdepodobne jeho bytu.
Hneď ako sme sa dostali hore pritlačil ma, podobne ako na záchodoch, k stene.
"Milujem ťa a viem že aj ty mňa. Vtedy na toaletách si vôbec neprotestoval a k tomu všetkému si prišiel." povedal sladkým hlasom a ja som cítil ako sa mi krv hrnie do tváre.
Pobozkal ma.... a potom znovu.
"Nie...." povedal som s vypätím všetkých síl a zdravého rozumu. Toto predsa nie je správne....
Ai sa na chvíľu odtiahol.
"Naozaj to chceš?" povedal trochu sklamane a zároveň vyzývavo. Moja mysle však bol omámená jeho blízkosťou a tak som len mlčal načo sa on sklonil nižšie a znovu ma pobozkal potom prešiel na krk bozkával ma s takou dávkou citov až sa mi podlamovali kolená. Z úst mi ušiel krátky vzdych. Vzdych plný slasti, pýtajúc si viac. Ai mi začal rozopínať košeľu a bozky presúval čoraz nižšie a nižšie. Moje kolená sa podlomili a ja som spadol. Ai bol tak prekvapený že sa na chvíľu zasekol a potom sa začal smiať. Pozrel sa mojím smerom, neviem čo videl ale jeho krásne tmavé oči sa rozšírili a on sa sklonil ku mne.
Začal ma bozkávať a pri tom mi cez nohavice hladil pohlavný úd. Neudržal som sa, zrazu bolo všetko správne a tak ako to malo byť.
Ruka mi vystrelila a šikovne sa mu dostala do nohavíc, rovnako ako jeho. Navzájom sme sa masírovali a obaja sme teraz vzdychali súčasne. Bol to úžasne naplňujúci pocit. On volal moje meno a ja jeho.
Keďže sme sedeli na zemi, jemne ma nadvihol a odniesol do spálne, kde ma položil na posteľ. Potom si ma jemne nadvihol a začal ma pripravovať na jeho vstup. Aby ma odpútal od toho čo robí, začal ma nežne bozkávať na krk a potom na ústach. Keď cítil že som pripravený odtrhol sa odo mňa a vnikol do mňa. Ohnivá a pálčivá bolesť, spojená s potešením a rozkošou bola priveľa slzy sa skotúľali dolu mojou tvárou. Slzy z bolesti, ale tiež aj slzy šťastia.
"Shino? Si v poriadku?" spýtal sa pri pauze ktorú urobil aby som si na neho zvykol.
Slzy na tvári mi utrel a ja som sa ohol aby som sa mu mohol pozrieť do očí. Boli vyplašene a tak som upokojujúcim hlasom povedal: "Som v poriadku, neboj sa..." a jemne som ho pobozkal, čím som mu dal pokyn, že sa môže pohnúť. Stále som nemohol som uveriť, boli sme jedno!
Ai sa na môj podnet začal hýbať, čím sa vzrušenie ešte znásobilo. Potom Ai vzal môj penis a začal ho trieť. Obaja sme naraz vyvrcholili a od vyčerpania a vášne sme zaspali.
Na druhý deň ráno som nemohol uveriť čo sa včera stalo. Tak ako to včera dávalo zmysel tak dnes toho bol totálny opak. Ležal som predstierajúc spánok. Vzdychol som si a otvoril oči. Hneď ako som zbadal Aia mi znovu všetko dávalo zmysel, čudné. povedal som a chcel som sa pohnúť aby som ho pobozkal. No tu som zistil, že to nejde. Po včerajšom akte sa dnes asi nepohnem. Nuž som zostal ležať - nahý - vedľa svojho milenca - nahého. Nemohol som uveriť, že som podviedol Shio a navyše s chlapom. Ale stálo to za to - keď som bol so Shio vždy som cítil, že čosi tomu chýba. Zavrel som oči a nechal sa unášať dnešným ránom - bola sobota. Pocítil som jemný bozk na mojom čele - bol hore. Otvoril som oči a pozrel sa na neho pobozkali sme sa.
V tento deň až do večera som zostal u neho. Vzhľadom na to že som sa nemohol ani pohnúť som nemal moc na výber. Mali sme rozhovor aj o našich priateľkách a čo im povedať. Rozhodli sme sa navzájom podržať a večer si ich zavolať a všetko im povedať.
Stretli sme sa na námestí okolo 21:00. Keď som ich zbadal prehltol som. Nahlas.
"Musíme vám niečo povedať!" povedali sme naraz. Čo ma ale zarazilo že to sme neboli len my ale aj ony. Nevedel som ako to povedať predsa len bolo to čudné a preto som sa rozhodol spraviť to tak že som sa natiahol a Aia pobozkal. Dievčatá na to pozerali a potom sa pobozkali ony navzájom.
Na čo sme sa všetci začali smiať. Nakoniec to bolo úplne inak - ony rovnako ako ja s Aiom si včera večer užili....
Dohodli sme sa, že budeme predstierať že sa nič nestalo, aby sa naše vzťahy zostali tajomstvom, aby sme sa len my mohli tešiť so svojho šťastia naruby.
A tak sme sa tešili všetci, lebo každý našiel svoju lásku, i keď na druhý pokus.
---THE END---
Blog
2 komenty k blogu
2
@anniemel no vzhladom na to že toto je moja prvá poviedka tohto typu berem tvoju kritiku a poúčam sa...a dakujem
Napíš svoj komentár
- 1 Hovado: Zvláštnosti slovenskej poľovačky s Maďarom
- 2 Mixelle: Milan a Zuzana alebo ako som sa stala strážcom tajomstva
- 3 Protiuder22: Oheň
- 4 Dezolat: Teal a jeho sen o písaní
- 5 Hovado: Opäť som späť
- 6 Mixelle: Agáta
- 7 Tomasveres: Moje prvé ( ne ) vysnívané auto
- 8 Hovado: Spomienky
- 9 Hovado: Každé bláznovstvo, 3 dni trvá
- 10 Hovado: Psychoterapia
- BIRDZ
- Chibiorange
- Blog
- Láska na druhý pokus
a inak..uuf..je..to... ani neviem...kks...mne by to v zivote nenapadlo..takže...chvaaalim...hehe...