"Ešte päť minút Michi." Odpovedala Akane a iba sa otočila na druhý bok.
"Akane Mio, ak do troch sekúnd nevstanete, tak nech si vás Boh chráni, lebo mne bude jedno koho ste dcéra a dostanete pár výchovných."
Akane sa postavila čelom svojej komornej a povedala slová za ktoré by sa nemusel hanbiť ani nejaký diplomat:
"Michi, ty veľmi dobre vieš," Akane sa pozerala Michi priamo do očí. "že ja si otca nevyberám. Ale keby som si mala, bol by to úplne normálny človek."
Akane sa začala obliekať do školskej uniformy.
Michi veľmi dobre vedela, aké to pre Akane asi je.
Jej otec je šéfom najväčšej a najvplivnejšej organizácie týkajúcej sa elektroniky. Mal pod palcom tri-štvrtiny celého elektro-sveta. Preto nebol doma skoro vôbec. O Akane sa od malička starala Michi, keďže matka Akane zomrela pri pôrode, čo bol mimochodom jeden z dôvodov prečo sa Akanin otec zahrabal do roboty. Aj keď už ubehli roky pre neho je to stále veľmi citlivá vec. Preto je táto téma tabu. Akane sa nikdy nemohla spýtať na jej matku.
Aká bola? Ako sa správala? Nevedela nič. Jediné čo mala boli tri fotky jej matky. Akane si ich vždy pozerala keď jej bolo smutno.
Michi sa rázom zvrtla na podpätku a ponad plece ešte povedala:
"Raňajky sú hotové, slečna Akane!"
"Michi....vieš...vieš že ma tak nemusíš volať..." povedala Akane. Nemala rada keď ju tak volali. Michi to však statočne od-ignorovala a zišla dolu do kuchyne. Akane jej tam často pomáhala. Michi vedela že Akane je dobré dievča.
Akane došla dole. Jej tvár bola tvárou kamennou. Bez výrazu. Ostane ako vždy. V tom momente ako zbadala Michi sa jej na tvári objavil úsmev. Ale nie úsmev šťastia. Tak sa Akane neusmievala, bol to jemný politický úsmev, ktorý sa naučila od otca, keď ju brával na svoje večierky ako okrasný prívesok. Tieto akcie boli vlastne jediné príležitosti kedy mohla svojho otca vidieť.
Akane sa najedla a pomaly šla do školy. Nemala to ďaleko a tak šla pešky.
"Hej! Daj mi všetky tvoje peniaze! Rýchlo! Nerob problémy a nič sa ti nestane!" kričal akýsi chlapec na druhého, podstatne menšieho a slabšieho.
Akane podišla až ku nim.
"Pusť ho!" Povedala nezaujate.
"A prečo by som akože mal? Lebo mi to hovoríš ty? Nebuď smiešna...." povedal chalan a chcel sa vrátiť späť k svojej obeti. Akane mu to však nedovolila a chytila mu ruku a rýchlim premysleným ťahom potiahla a vykrútila mu ju za chrbát.
"Choď," kývla obeti, zatiaľ čo trýzniteľ kričal od bolesti. Chlapec odišiel a ona pustila trýzniteľa a otočila sa. Pomaly šla ďalej.
Postavenie v škole u Akane bolo nasledujúce, Akane bola predseda triedy a top žiačka. Vždy mala vzorné známky, i keď s knihou (učebnicou) v ruke ju bola rarita vidieť.
Avšak kvôli jej neobvyklému výzoru sa s ňou nikto nechcel kamarátiť. Bola sama, vždy a všade.
Akane bola triedny politik a žehlila problémy svojich spolužiakov ako keby boli jej kolegovia. Neriešila ako sa ku nej správajú. Život a učiteľ sebaobrany ju naučil sa brániť pred svetom.
"Hej kamenná tvar!" Zhúkol na Akane, sediacu za stolom a zahĺbenú nejakých papieroch jeden s jej kolegov. Akane sa otočila za hlasom. Zvykla si na túto prezývku.
"Počul som," pokračoval kolega, "že budeme mať novú žiačku je to pravda?" Akane mlčky prikývla a dodala: "A neviem kto to je a ani ako vyzerá. Má dojsť dnes. O desať minút...." dokončila pozorujúc hodiny. Ani si neuvedomila že už je toľko.
Pomaly sa zdvihla a vydala sa na cestu privítať do riaditeľne raritu. Raritou nebolo to, že na túto školu chodia nový žiaci ale to, že prichádza uprostred školského roku.
Akane zabúchala na dvere riaditeľne a počkala kým sa neozve tlmené "Vstúpte."
Akane otvorila dvere a vstúpila. No len čo to urobila zbadala to čo čakala najmenej. Nová žiačka bola celkom iná ako si ju predstavovala....
....KONIEC 1. ČASTI.....
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
bibla
13. 8.augusta 2010 08:08
pekné. som zvedavá na pokračovanie
2
Fuu, napínavý záver, to sa mi páči Ako som spomínala, príliš veľa krát "Akane", ale inak je to milý začiatok, teším na pokračovanie
Napíš svoj komentár