Otvorila dvere a vstúpila. No len čo to urobila zbadala to čo čakala najmenej. Nová žiačka bola celkom iná ako si ju predstavovala....
Akane si nový prírastok predstavovala ako každého iného študenta. Ale toto dievča bolo iné. Malo krátke ružové vlasy a bolo nižšej postavy. Z celkového dojmu by ste asi povedali že sa podobá na ružovú ľaliu. Celkom odlišná od normálnych študentov.
Tak trochu jej pripomínala samu seba.
Avšak Akane stála ako zarezaná iba chvíľu a hneď ako sa spamätala s prvotného šoku, nahodila politický úsmev.
"Som Akane Mio. Teší ma. Som predseda triedy a prevediem vás po škole. Eh...?"
"Sayuri Otaku. Aj mňa teší." povedala Sayuri a tak isto sa usmiala.
Tento úsmev Akane prekvapil. Tento v škole nevidela. Politický úsmev...a tak sa zachovala presne ako na otcových akciách.
"Slečna Otaku, tadiaľto prosím." povedala a ukázala von.
"Ďakujem, ste milá slečna Mio." odpovedala rovnako Sayuri.
"Ale prosím vás, volajte ma Akane"
"Sayuri" povedali si, čo znamenalo že si síce budú vykať ale slová ako slečna sa používať nebudú a budú sa oslovovať prvým menom.
"No vidím že si budete rozumieť. Akane môžeš jej ukázať základné miestnosti?" povedal riaditeľ, čím prerušil ich konverzáciu. Akane prikývla. "Dobre potom sa vráťte do triedy." ukončil to.
Akane ukazovala Sayuri miestnosti v nasledovnom poradí: Telocvičňa, Trieda hudobnej výchovy, Klubovne,....Ku každej triede dala trefný politický komentár.
Cestou do triedy sa začali zhovárať...
"Akane? Vy tu niekde blízko bývate?" začala Sayuri.
"Áno, neďaleko. A vy?" Pre Akane to bol príjemný rozhovor.
"No vlastne ani neviem. Prisťahovala som sa len včera a ešte to tu nepoznám." Povedala Sayuri.
"Sayuri? Mohla by som vás volať jednoducho Sayu?" toto bola výzva pre zblíženie na úroveň priateľstva.
"Ale iste, Aka." povedala s jemným úsmevom Sayu.
"Aka?" Toto Akane pobavilo "Dobre." súhlasila a zastavila pred dverami. Obe sa na seba pozreli a Aka ešte dodala: "Ak budeš chcieť ukážem ti neskôr okolie." Potom obe nasadili kamenné tváre a vošli dnu do triedy.
Sayu sa predstavila a dostala miesto hneď vedľa Akane. Pozreli sa na seba ale nepovedali ani slova.
Počas tohto dňa si všetci všimli, že Sayuri je viac ako Akane ako ostatný. Tiež si všimli niečo veľmi zvláštne. Aka a Sayu sa pohybovali navlas rovnako. Áno, myslím to úplne vážne! Nikto s toho nemohol odtrhnúť oči a všetci sa pri tom zastavovali, ale oni sa nestarali. Pravdu povediac si to ani nevšimli.
Po škole sa Akane zastavila za Sayuri ale ta povedala, že dnes ešte nepôjde nikam, lebo ani nevie ako sa dostane domov. A tak šla Akane sama.
Keď sa dostala domov, Michi jej povedala veľmi zaujímavú správu.
"Akane, vieš čo bol tento veľký dom naproti tak dlho opustený, však?" Aka prikývla. Keď bola menšia bola to tam presnoriť. Bol to úplne normálny dom. "No, tak včera sa tam nasťahovali nejaký ľudia. Videla som dievča - asi v tvojom veku."
Akane to najprv nezaujímalo ale potom jej niečo doplo.../Sayu sa prisťahovala včera.../ A už aj vybehla von.
Pri dverách domu sa zastavila a oprášila. Nahodila kamennú tvár a zaklopala.
Otvoril akýsi chlapík. Bol slušne oblečený ale pozeral akoby ho niečo nahnevalo. Akane to neprekážalo. Prosto to ignorovala.
"Dobrý deň, som Akane Mio - bývam oproti." povedala a pri tom stále udržiavala politický kontakt očí. "Ospravedlňujem sa že vás ruším ale smiem vedieť...." nestihla dopovedať.
"Nie!" Skríkol a chcel zabuchnúť dvere.
"Počkajte chodím na Michnerovu školu. Len som sa chcela spýtať či tu býva Sayuri Otaku." Rozhodla sa pre oslovenie celého mena.
Chlapík sa otočil a zavolal na Sayu.
"Poznáš ju?" opýtal sa.
"Aka...ne Mio? Čo vy tu robíte?" Sayu vedela, ale i tak sa zasekla. Našťastie to chlapík zobral tak, že si nevedela spomenúť na meno.
"Bývam tu, oproti, keď som sa dozvedela, že....no to vám poviem neskôr. Nechcete sa so mnou prejsť? Ukážem vám okolie..." povedala Aka teraz z úsmevom od srdca. Nikdy by neverila že je také jednoduché sa smiať.
"Mile rada." odpovedala Sayu s podobnými pocitmi ako Akane.
A tak sa obe vybrali na prechádzku mestom, to čo ich však čakalo, by nečakal nik....
......KONIEC 2. ČASTI.....
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
chajka
15. 8.augusta 2010 10:35
Juuuu, oni sú jak my dve, až na to, že ich nezblížilo padajúce vajce. Páči sa mi to (len nehovorila som, že to má byť Otako? A nie závyslák po japonsky?) Nevadí
Napíš svoj komentár