A tak sa obe vybrali na prechádzku mestom, to čo ich však čakalo, by nečakal nik....
Ako sa tak prechádzali po meste Akane navrhla ísť do obchodu a kúpiť si niečo pod zub. Sayuri súhlasila, ale povedala, že je jej nepríjemné byť v tom obchode - práve bol pri pokladni chlapík ktorého fakt nemusela a nemala na neho náladu.
Bola tam len chvíľu, ale bola to dosť dlhá chvíľa na to, aby Sayu stihli zakryť ústa, zviazať a hodiť do auta.
Keď sa Akane vrátila jediné, čo našla bola Sayurina topánka. V tom momente plnom strachu o jej jedinú a najlepšiu priateľku, jej zazvonil telefón.
"Ha-halo?" povedala a na konci slova už bola politicky pokojná.
"Hmm ahoj Aka. Keď chceš svoju kamarátku naspäť musíš urobiť len jednu vec. Jediné čo musíš urobiť je prísť sem a my ju prepustíme na oplátku budeš musieť zostať ty. Nikomu nevolaj a nikomu nič nevrav. Kamarátke sa nič netane a nič si nebude pamätať. Čo ty na to?" povedal neznámy mužský hlas.
/Sayu...SAyu....SAYu...SAYU...SAYUUU!!/ v hlave jej hučalo meno toho dievčaťa, ktoré jej pomotalo hlavu a dokázalo to, že sa spriatelili. Vedela to...čo musí urobiť...tu a teraz.
"Samozrejme...kde..kde sa mám dostaviť?" povedala odhodlane.
"Dobré dievča." povedal neznámy, "príď na roh Parkinsovej a Molickej o pol hodinu..." doznelo a už len ako položil telefón. Akane sklopila oči, a pobrala sa na miesto stretnutia.
Dorazila na minútu presne.
S odhodlaným pohľadom a chôdzou sa dostavila a sadla si na lavičku. Otočila sa a za sebou zbadala dvoch mužov. Ukázali jej smer na auto. Nastúpila. Viezli sa asi 10 minút a došli k starej budove. Vystúpili a Akane sa pohla smerom k osobe na zviazanej na stoličke.
"Sayu! Sayu si v poriadku?" pýtala sa hneď.
"Aka? Čo tu robíš...a...áno som v poriadku." povedala "nič mi nie je."
"To je dobre." povedala a v hlase bolo počuť ako jej odľahlo.
Rozviazala ju a postavila k bicyklu, ktorý tam stál. Nasadla na neho. "Choď rovno domov, prosím." povedala a už ju odtláčala.
Sayu bicyklovala ako jej kamarátka povedala.
Aka sa vrátila a sadla si na tú stoličku kde predtým bola Sayu. Vedela, že jej dali nejakú drogu alebo nejaké prášky. Inak by nebola pri vedomí.
Pokojne sedela aj keď ku nej prišli a zviazali ju. Bola pokojná aj keď ku nej prišiel jeden s mužov a daj jej facku. Jednu. Dve. Potom do nej začal kopať no ona bola pokojná. Bolesť prehltla a nevydala ani hlásky. To ich rozzúrilo ešte viac.
Keď bola celá od krvi na pokraji bezvedomia jej povedali:
"Povedz nám kód do sejfu tvojho otca! Hneď!" Aka mlčala. "Moja milá ale takto nebudeme kamaráti." dopovedal.
Potom si pamätá už len nejaký tlak zozadu na jej hlavu. Potom už nič. Len čierno...
Čo sa stane Akane ďalej?
Naozaj prekoná priateľstvo každú prekážku?
To sa dozviete nabudúce
......KONIEC 3. ČASTI.....
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
1ivanushka1
24. 8.augusta 2010 13:51
super teším sa na ďalší diel
Napíš svoj komentár