nenávidenou aj milovanou.
V tento deň už po druhý krát,
vtedy to má každý rád.
Miesto toho aby ona,
tá vzdelávacia zóna,
sa ku nám s hrôzou blížila,
ona sa nám vzďaľuje.
A končí čas čo nás mučila,
od teraz si to každý užije.
Niekedy sa ale stáva,
a to sa nám veru nepozdáva,
že skôr do školy ísť by sme mali,
že nultá to oni nazvali.
Vtedy čo nás môže potešiť jedine,
je mesiac čo ešte svieti nevinne.
On nevie ako nám sa nechce,
no možno sa nám tíško chechce.
Ale dni sú krajšie hneď,
keď na druhú môžeš prísť,
tak si v posteli ešte lebeď,
neskor môžeš odísť.
Čo na druhú stranu ešte lepšie je,
keď sa človek uleje.
Keď sám si deň pre seba spraví,
známky to však nenapraví.
A preto tam ticho seď,
musíš to pretrpieť....
Lebo len v tedy sa ti bude krajšie zdať,
keď tu cestu budeš znovu zdolávať.
Tentoraz však smerom opačným,
a smiať sa presne tým,
ktorý si deň voľna spravili,
a samy sa tým potopili.
Potom ty sa usmeješ na ten mesiac zlatý,
a hneď ti bude veselšie,
hoc budík máš natiahnutý,
a vstávať sa bude pomalšie,
neodradí ťa to však len preto,
lebo neprepadneš už len za to,
že do školy prišiel si,
a čo musel počul si.
Potom hurá matura, zábava a stužková.
"chlastanica" hrušková,
a zábava, ktorú si pamätať budeš,
až pokiaľ ty sám nezostarneš...
A preto znovu kráčaj tou cestou,
tou nenávidenou i milovanou....
*******
Túto básneičku venujem jednej fainej osobke @mm47 nech sa páči
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
2
Napíš svoj komentár
Ty moje teliatko