Ah, moja zimná kvetina

Spávať vo vate,
krajine pokrytej nevinnosťou,
si v nej ako vykrojený obraz čírosti.
Snívať vôňou podušky,
ktorá ukradla parfum tvojich vlasov.
Zohrievať nás spoločne,
cítiť vláčnosť krémovosť tvojho tela
v tieni tmavých baldachýnov.
Už sa opäť skoro stmieva a umiera
v nespočetnom počte sukní,
blúzok, stúh a šnúrok.
V karmínovej záplave,
záplave vlnitých vlasov.
S perlami kotúľajúcimi sa po tvojom tele,
a v každom záhybe, priehlbinke,
sledovať ako sa jagoce.
Perly dažďa po jarnom kvete.
Vysávať energiu z pier,
tak čerešňových pálivých,
sladkých a škoricových
S očami večnej obrazovej krásky,
dvoch medených studničiek
lesknúcich sa v žiare slnka.
V mihalniciach ako pávie chvosty.
Úzkom nošteku, ktorý ma cíti,
ktorý túži byť milovaný.
Červené líčka ako dva jabĺčka,
a predsa smotanová jahôdka.
Štíhle nohy obopínajúce ma,
ako vinná réva.
Úzke boky držať ako krehkú sochu.
Navždy ukryť v bezpečí saténu,
v jemnosti hodvábu a zamatu.
Ukryť krásu tak nadpozemskú
že bolí z nej srdce.
Praská a láme sa.
Ah nekonečná,
ty čerešňová záhada skorej jari.
Púčik v zasneženej zimnej záhrade.
Večný rozkvet pláni.

 Blog

8 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu