Vieš, On nosil neustále čiernu. Pohlcovala jeho svetlo. A keď sa odhalil, zrazu bol slnkom. To slnko búšilo, vytváralo diery. Udúšalo a spaľovalo. Nosilo a odnášalo. Robilo pľuzgiere, trestalo. Slnko sa raz nahnevalo a zahalilo sa na večnosť.

Hovoril ku mne hláskom,
šepkal moje meno,
vraj už nemám vlastnú vôľu.
Už nebudeme priatelia.
Skôr či neskôr nás zabije.
a tak vraj,
človeče kam utekáš? i tak umrieš.

Prečo utekám?
nechcem byť súčasťou
čiernej a bielej,
a tak utekám.
do tmy, kde sú všetci rovnakí.
utekám do nej,
aby ma v nej neobjavil.
ale potom príde slnko.
rozhalí svoju temnotu,
a odhalí ma mu.

človeče kam tak utekáš? I tak umrieš.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár