Jantár
Ukrytý mestom, si ako stratené dieťa
Smeješ sa, ale tvoja tvár ukrýva smútok
Bez akejkoľvek viery, opakuješ
„nikto tu nie je“
S hlasom tichým a strácajúcim sa
Smel by som ťa držať pokiaľ by ťa smútok úplne nepokryl
Potom by som ti ukázal, s akou vášňou ho dokážem roztopiť
Stratil si znova všetky svoje vzácnosti,
Jednu po druhej
V tom meste ktoré nespí, hviezdy neskrášľujú nebo
Ako dlho to je, čo sa z našich hlasov vytratila prívetivosť?
Len sa zraňujeme navzájom v tomto svete
Prichýlim ťa. Smútok bude bojovať hlboko vnútri tvojho tela
Až pokiaľ nevyhorí z jaziev
Nepotrebujeme žiadne slová, ktoré ubližujú srdcu
Bez obáv, pretože o tvoje srdce sa postarám
Smel by som ťa držať. Až ťa smútok úplne pokryje
Potom ho pre teba s radosťou roztopím
Keď sa chveješ pod bezhviezdnym nebom,
Chcel by som aby si počul pieseň svitania...
Chcel by som ti ukázať, svetlo tohto sveta...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
nicolkaa
20. 7.júla 2012 15:37
plačem!
Napíš svoj komentár