tmavá a kakaová, tak ľahko sa rozplýva.
Každá čiara, ktorú som urobil je ako kúsok mapy,
čiary ktoré ma smerujú k pokladu.
Bez zákerných nebezpečenstiev,
bez prekážok, ktoré by som nedokázal prekonať.
Maľujem ďalej.
Teplou čokoládou po tvojom vanilkovom tele,
plnom mliečnych machúľ.
Zdobím ho kvetinami a špirálkami,
oni sa stáčajú k tebe do tvojho tela,
ako čiary života, pomaly stúpajú a klesajú.
Objavujem.
Môj jazyk kĺže a cestuje po priehlbinkách,
po závejoch tvojho mladého tela.
Každú cestičku prejdem len raz, nevraciam sa,
každú kvetinu ovoniam a odtrhnem.
Beriem si tak dlho a cítim záchvevy kvetín,
tých vanilkových kvetín.
Ah, hádam nemáš strach môj maličký krásny!
Vytváram obrazy a znova ich pohlcujem,
som štetcom a farbou, a ty mojim plátnom.
A obraz vrcholí... vrcholí!
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
2
jeeej
Akurát raz mi vadilo keď boli kvetiny dvakrát po sebe v dvoch vetách, ale to je úplne zanedbateľné.
Ale hej... jak hovorím... jeeej
Akurát raz mi vadilo keď boli kvetiny dvakrát po sebe v dvoch vetách, ale to je úplne zanedbateľné.
Ale hej... jak hovorím... jeeej
Napíš svoj komentár
toto áno!
tlieskam