Jej kroky sčerveneli,
lúčna kvetina sa otrávila,
osamelé dni zanechania,
bol to nemí príbeh bez očí
ktorý slepo nahováral
A čím dlhšie sa dívam,
čím dlhšie spoznávam to čo som urobil,
cítim sa starším a starším...
z červeného kríža, stal sa drevený,
z chlapskej odvahy pálená slza
tieto dni, sú vidieť v mojich očiach,
vo vráskach na mojej tvári,
v jazvách na mojej hrudi,
každá vojna, vezme človeku srdce.
Sú to nemé ozveny,
ktoré nič nenahovárajú,
ešte teraz to počujem,
ten zvuk zvonov,
na nekonečnom horizonte,
a tieto obrazy,
táto hudba minulosti,
robia zo mňa staršieho a staršieho,
Nemé a slepé sú rany.
Nevidia svojho tvorcu,
nevyrozprávajú svoj príbeh...
na duši i v srdci,
spravia človeka starším...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
kawanabe
23. 3.marca 2011 14:38
Mne sa tak páči takáto tvoja tvorba Neskúsiš niečo rýmované ?
Napíš svoj komentár