medzi obálkami,
a založené listy v stránkach,
knižky padlé za poličkou,
tam hlboko som ťa vložil,
zamkol som dvere a prelepil ich,
nehnevaj sa,
nebi,
nebúchaj
umri.
neukrývaj sa na svetle,
nepýtaj sa ma na nový svet,
veď vieš, ja chcem len zabudnúť
na teba
čoskoro, tak skoro ako opadne list,
budem od teba ďaleko,
nevrátim sa v tej istej podobe,
nebudem znova toho istého odtieňu,
možno ťa to bude mrzieť,
koho nie?
neškriab!
neplač,
nečakaj
umri.
až mi ho dáš, ten sľub
že budem žiť lepší život,
potom mi sľúbiš, že ťa neopustím,
bude to dôvod,
ako bolí prehĺtať tieto kľúče,
ako bolí zamykať hrdzavé zámky
moje jediné a krásne bremeno,
netráp sa tou tmou,
nebi,
nebráň sa,
ostaň tíško,
raz sa každý z nás vráti
z toho poškvrneného sveta,
ostane len trieska,
rozbitá zámka,
pár malých kúskov,
ktoré sa dajú ľahko zahodiť.
umrú.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár