Som dôležitejšia než tvoje drogy?

Pýtala som sa ho to každý deň. Vždy večer, keď usadol k stolu. Vzal do rúk príbor a začal bez slova jesť. Pochopila by som, že sa neopýtal aký som mala deň, čo som robila. Pochopila by som, že sa ma nepýta, čo potrebujem. Chápem to, že ma zahŕňa cennosťami a všetkým čo som kedy chcela.
Ja to všetko chápem.

Môj život sa však neskladá z cenností. Z materiálnej stránky života. Keby človek chápal, čo robí zle a vedel to napraviť. Lenže táto chyba nebola na mojej strane. A mala som to byť ja, kto mal byť ticho a užívať si celý ten prepych. Keby chápal, že som ho milovala ako človeka. Ako osobu, ktorá je v mojom živote to najcennejšie. Všetky tie svoje peniaze, prepych mohol dávať komukoľvek inému.
Všetko čo som kedy potrebovala, bol on. Pohľad, ktorý sa pýtal sám za neho. Ruky, ktoré by sa dotkli a boli nežné. Nie tie nacvičené mechanické pohyby. Buďme znova ľudia ktorým na sebe záleží.
No teraz len stojí a díva sa. Sedí a znova sa len díva. Tak hlúpo, plytko, akoby som ani neexistovala. Príťaž, alebo len zvyk. Samozrejmosť na ktorú sa dá spoľahnúť, keď si treba užiť. Občas ju zahrnúť pozornosťou.
Som jeho kurva?
Čím som si zaslúžila ticho ktoré panuje? Veľké priestory a steny ktoré ma nevypočujú. A predsa dokážu načúvať viac než on. Buďme všetci potichu, keď sa vráti. Život je pre neho jeden veľký šok. Kto vie ako sa k nemu choval a chová teraz? Kto ho k tomu dohnal a či on sám pritlačil k múru? A bude sa zaujímať o to, keď sa ho na to opýtam, či bude ďalej čumieť do prázdna?
Chápem, že sa ma neopýta, ako sa cítim. Pochopím úplne všetko. Ale pochopí on, že ho nedokážem nechať na pokoji tak ako on mňa? Nútene?

Možno bolo viacej riešení. Skúšala som jeho ignoráciu. Ticho som každý deň robila to, čomu napomáhal on. Ruina a troska...
Raz si ma všimol. Trosku ležiacu na posteli. Raz po týždni.
Kedysi ženu. Dnes len osobu, prepotenú a smradľavú. Po roku. Ležiacu vo svojich zvratkoch, ktorá sa viac nedokázala ukrývať a čakať, kým sa opýta čo sa deje?
Bolo mi zle. Zo všetkého úplne zle. Najviac z neho alebo zo seba. Kto vie?
V kŕčoch som sa nadýchla. V jeho nemí a zhnusení ksicht.
Spravili sme to sami, či len ja?

Ty si predal, ja som kúpila. Poznal si ma v tých osobách ktoré sa k tebe vrhali? Zamastené, špinavé osoby s ktorými si sa stýkal? Svoju ženu nechával čistú a bez krivého slova doma. Boli ti prednejší. Boli?
Povedala som ti, že som to, čo tak miluješ. Sú toho plné moje žily. Moje srdce, všetky orgány. Mám to v sebe.
Som plná drôg ktoré tak zbožňuješ.
Miluješ ma teraz?
Či miluješ stále len svoje drogy?

 Blog

19 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu