Neostala po mne ani dymová čiara
bol som hlúpy, spálený a naivný
unavený pohľadom a prostredím,
sľúbil som si, že sa znova usmejem,
v tých chladných uliciach,
existujú ľudské drámy,
ako duše zachytené v skle výkladnej skrine
Stál som pri tvojich dverách,
díval sa k tvojim nohám,
dokážeš mi pomôcť spomenúť si,
ako sa môžem znova usmiať?
Možno niekdy dokážem uveriť,
že si neprešiel okolo mňa
s úsmevom, bez jediného slova
si skúsil vyliečiť moje ranené pery
Ah chlapče, prečo sa z teba dymí?
Prečo tvoje pery sú krehké a jazyk tvrdý?
Osamelosť náplasť nezalepí,
nemám komu by som slová povedal
neviem ako odísť z miesta ktoré nepoznám,
nemôže pochopiť veci, ktoré tajím,
je ako lacná náhrada,
vložiť falošný úsmev niekomu do srdca,
je falošná stopa na ceste do duše iného človeka
Ah chlapče, dnes môžeš odísť,
dnes si úplne vyhorel, dnes si mi umrel
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár