V tvojich najtemnejších snoch, ona spriada siete

V tých tmavých dilemách, šeptala tvoje meno,
schovaná pod perinou, v úzkosti tmy,
chytala tvoje nepríjemné sny,
do pavučín zo svojich strieborných vlasov,

udrela ťa, vrátil si jej to, a sieťka sa trhá,
bola to zrazu tak snová noc,
videl si v zákutiach svojej mysle,
ako po nej veľmi túžiš

tak sa dívaš, otáraš svoje oči,
a počúvaš ju.
nestrihaj tie strieborné vlasy,
čo nevidíš, že sú to nitky tvojich snov?

Vzal si ju do náruče, prehŕňal sa striebrom,
hladil si ju, pokiaľ strieborné nitky nezačali padať,
a keď neostala ani jediná,
prepustil si ju...

tak sa dívaj, otvor svoje oči,
šeptala tvoje meno do temnoty,
chytala tvoje zlé nočné mory,
jej strieborné vlasy, boli tvojou túžbou,

tak si si všetko splnil.
Otvoril si oči, začal si počúvať,
vzdialil si sa snom...
Oh, čo to nevidíš?

 Blog

10 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu