spaľuje zrak, nemôžem prestať
na tejto zemi, v tej hline
pochovanú dušu mám
v horiacom nebi tam sa stala
krása len lžou a krvácaním
Vo sne som plne slobodný
trápim sa však budúcnosťou
zmestí sa celý môj život
len do pár hodín obrazov lží
ten karmínový plameň
hromovej sviečky v okne...
Nebo sa rozmazáva
tmavne a vzďaľuje sa
bola najkrajšia z hviezd
žiarila jasne bola slnko
a teraz ten horúci no temný
je vietor a odvieva hlas zvonov
veje ich preč so slzami
Chcem spoznať jej tvár
v nebi rozmazaných oblakov
nikdy viac sa nevráti
ten pocit hodvábnej šály
na perách ktoré nikdy neuvidím
Všetko a všetci zmiznú
cez temnotu, kde zvony doznejú
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
alroune
1. 10.októbra 2012 16:29
dakujem konecne kvalitne citanie
Napíš svoj komentár