,,Slečna vráťte mi moju konzervu fazule" a zbesilá túžba po škole:D

Toto leto sa mi už nejak nepáči .Normálne som sa dnes pristihla pri tom,že mi chýba škola. Pristihla som sa pri tom ako myslím na zvonenie budíka-kikiríkanie kohúta,taktiež na ranné preplnené autobusy,nadávajúce schizofrenické staré babky ktoré sa s vervou Tarzana na liane bijú o voľné miesta na sedenie a pri tom nadávajú na skazenú mládež a zhnitú spoločnosť. A taktiež na vždy vrieskajúcu a neurotickú vrátničku ,ktorá už mala byť dávno na dôchodku alebo v geriatrickom ústave .
Jaj,a nesmiem zabudnúť na nášho profáka slovenčiny,ktorý má vždy sexistické narážky a napáda študentov a kupuje od nich cigarety .Ach a čo naše hnusné,vždy občúrané a preplnené wécka s odkazom na dverách-vložky a tampóny patria do koša,nie do záchoda
Normálne toľkoto veľa voľného času na mňa začína zle vplývať a cítim sa neistá . Aj keď sa ho snažím prospešne naplniť(spím veľa,čítam nový čas a ešte knihu-Generálny zázrak,nakupujem a chlascem ,vždy sa nájde aspoň chvíľa keď sa nudím. A veru toto nudenie,zisťujem,je veľmi náročná a vyčerpávajúca činnosť. Tiež nejako začínam byť otrávená sama zo seba a liesť si sama sebe na nervy . Veď 18 rokov v tom istom tele,a s tým istým nepoučiteľným a navždy do nemilosti upadnutým mozgom dá aj tomu najväčšiemu mamutovi zabrať .
Normálne by ma potešilo keby si ma niekto požičal a vyvenčil,a v akej takej zachovalej podobe aj vrátil.To by som sa určite už značne zregenerovala za ten čas

Avšak kedže v tomto období tak intenzívne myslím na školu,rozhodla som sa svoju priam odstrašujúcu túžbu zbaviť terapiou šoku!
Vychystala som sa rovno do našej školy a mala som perfektne premyslený plán.Prídem do našej školy so zámienkou na vrátnici,že som bola rok v Amerike,a len teraz som sa vrátila a potom sa len tak poprechádzam po chodbách .
Už som skoro bola pri svojom cieli,keď som si spomenula na všetky veci,ktoré neznášam-napr povinné prezúvanie v zime,písomky z matiky a fyziky a kamoškina pravidelná hláška:,, Pozri,aký som si super výsledok vymyslela...ak chceš aj tebe nejaký vymyslím “.
Ešte chvíľu som sociopaticky čumela na túto hnusnú,šedú komunistickú budovu a razom som zmenila názor. Nechýba mi,to bol len asi citový výpadok spôsobený nerovnováhou hormónov. A tak som sa obrátila a spustila taký beh,že by mi ho závidela aj tá najrýchlejšia gazela a s pocitom voľného vtáka(pelikána? som utekala naspäť domov.
Cestou som sa zastavila v obchode a kúpila si svoju obvyklú potrebnú dávku na ako tak ,,normálne“ fungvanie a to tribit(teraz už intenssimo .
V supermarkete po mne nejak divne ostatní spoluobčania pozerali,asi to bolo preto že tak bežím k regálu zo sladkosťami.Ccc,asocáli nechápu pravú túžbu po jedle .Cestou som však mierne nevytočila zatáčku,a ako som rozhadzovala rukou,zhodila z regálu pampersky pre deti do jedného roku .
Keď som však už stála pri pokladni a platila a s priblblým úsmevom si brala svoj tribitík, zrazu som si uvedomila jeden fakt.Okrem tribitu držím v ruke aj voláku konzervu fazule.Čo to?...žeby som bola už natoľko pošahaná,a nepamätala si čo kupujem?...Asociálne som stála v strede chodbičky a rozmýšľaľa.Z mojich filozofických myšlienok ma vytrhol krik cudzieho chlapa:,,Slečna,vráťte mi moju konzervu fazule! “...Otočím sa a pred sebou vidím asi 35-ročného chlapíka,pohľadného a s takými hnedými očkami aké má len to najkrajšie najčerstvejšie hovienk .
Rýchlejšie ako krtko na ceste som sa spamätala a vrátila mu jeho fazulu s ospravedlnením:,,Ach prepáčte,neuvedomila som si že som ju zobrala“....Chlapík odpovedal:,,Nevadíí“..a pobral sa svojou cestou a ja tiež svojou ......Koniec dobrý všetko dobré ......Ale nejak začínam mať chuť na fazulu,žeby som si išla jednu konzervu kúpiť?

 Denník

0 0 0 0 0

Komentuj

11 komentov k blogu