V nepochopených narážkach a v zakalenej vode.
Vo víre rýchlych reakcií a ešte rýchlejších dotykov a pocitov.
V rokline zúfalého šťastia a padajúcej omietky.
Tancujem v hmle.
V hmle krachujúcich túžob a nezvratného osudu.
Bože!...Ak aspoň jednou stotinou existuješ,tak mi prosím pomôž.
Pomôž mi vrátiť čas....chcem byť znova tým malým dievčatkom,
už nechcem tancovať tým smrteľne nebezpečným tempom!
Už sa chcem len prechádzať...zelenými voňavými údoliami sladkých túžob a priehľadným jazerom jasných pocitov.
Ale ja len stále zúfalo tancujem v hmle.
V hmle posplietaných tvárí a nevypovedaných slov...
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
1
pussycat33
26. 2.febuára 2008 20:05
..dnes, aj keby si nenapísala tento blog..chcela som ti napísať poštu a spýtať sa, čo sa stalo..že nepíšeš..chýbajú mi tvoje blogy a chodím sem, klikám na tvoj nick a vždy ma tam čaká len ten posledný blog..a tento..asi ťa niečo trápi..je mi z toho smutno
5
neuveritelne ze si napisala nieco taketo..preco?co sa stalo?
Napíš svoj komentár